O heretičke Madonne, pop-kultúre a podobných blbostiach
Nezvratne starnúca pop-star je opäť v centre pozornosti médií (a ani my nemôžeme stáť stranou). Dôvodom je jej najnovšia pódiová šou obsahujúca (akože) ukrižovanie na horiacom kríži, (akože) tŕňovú korunu a pod. Výborný marketingový ťah - protesty kresťanov celého sveta na seba nedali dlho čakať. Ako píšu v dnešnom SME, v Moskve sa dokonca zišlo 100 (!) dôchodcov, aby upozornili na to, že Madonna príde "pošpiniť svätú Matičku Rus". Nič v zlom, ale po účinkovaní Vladimíra Iljiča, Josifa Vissarionoviča, Nikitu Sergejeviča či Leonida Iljiča zostáva Matička Rus možno stále svätá, ale k pošpineniu už došlo a nejaká speváčka to už príliš nezhorší.
Ale nie o tom som chcel. Stretol som sa s názormi o Madonninej odvahe, ba dokonca novátorstve. Ale to snáď nie?!!! Madonna vlastne iba oprašuje postupy, ktoré jej už priniesli publicitu pred 17 rokmi. Naša mlaď si to iste nepamätá, ale my, starci nad hrobom, si so slzou v oku spomenieme na videoklip Like A Prayer, ktorý síce dnes už asi nikoho nepobúri, ale v tom čase bol šokantný viac než dosť. Tým skôr, že sa obajvil viac-menej v čase uvedenia Scorseseho filmu Posledné pokušenie, kvôli ktorému dokonca v sladkej Francii ľahlo popolom isté kino. Film to bol výborný (William Defoe ako Kristus, David Bowie ako Pilát, aby som navnadil aj ľudí, ktorí nemusia art-filmy), a rozhodne odvážnejší ako Madonnino krútenie bokmi pred sochou černošského Ježiša, no v marketingovom boji nemal šancu. Speváčke (a nahrávacej spoločnosti) stlstla peňaženka a tak nečudo, že sa k téme opäť vracia. Plebs bude šokovaný, bulvár bude mať o čom písať aspň tri týždne a peniažky sa posypú. Nedá mi však nepripomenúť, že na hudobnom a preformerskom poli Madonna iba vykráda Diamandu Galás, ktorá sa s kresťanskou symbolikou takýmto spôsobom zahráva už vyše 25 rokov. Rozdiel je však v kontexte, za Diamandinými ukrižovaniami stoja témy existenciálne (AIDS, násilie, fanatizmus, smrť), za Madonninými existenčné (peniaze, publicita). Proste tak funguje komerčná kultúra: vezmeme to, čo bolo pred 20 rokmi avantgardné a zbavíme to obsahu (plebsu sa predsa nechce premýšľať, chce sa baviť). Takže čakám, kto začne prvý vykrádať Coil.
Ale nie o tom som chcel. Stretol som sa s názormi o Madonninej odvahe, ba dokonca novátorstve. Ale to snáď nie?!!! Madonna vlastne iba oprašuje postupy, ktoré jej už priniesli publicitu pred 17 rokmi. Naša mlaď si to iste nepamätá, ale my, starci nad hrobom, si so slzou v oku spomenieme na videoklip Like A Prayer, ktorý síce dnes už asi nikoho nepobúri, ale v tom čase bol šokantný viac než dosť. Tým skôr, že sa obajvil viac-menej v čase uvedenia Scorseseho filmu Posledné pokušenie, kvôli ktorému dokonca v sladkej Francii ľahlo popolom isté kino. Film to bol výborný (William Defoe ako Kristus, David Bowie ako Pilát, aby som navnadil aj ľudí, ktorí nemusia art-filmy), a rozhodne odvážnejší ako Madonnino krútenie bokmi pred sochou černošského Ježiša, no v marketingovom boji nemal šancu. Speváčke (a nahrávacej spoločnosti) stlstla peňaženka a tak nečudo, že sa k téme opäť vracia. Plebs bude šokovaný, bulvár bude mať o čom písať aspň tri týždne a peniažky sa posypú. Nedá mi však nepripomenúť, že na hudobnom a preformerskom poli Madonna iba vykráda Diamandu Galás, ktorá sa s kresťanskou symbolikou takýmto spôsobom zahráva už vyše 25 rokov. Rozdiel je však v kontexte, za Diamandinými ukrižovaniami stoja témy existenciálne (AIDS, násilie, fanatizmus, smrť), za Madonninými existenčné (peniaze, publicita). Proste tak funguje komerčná kultúra: vezmeme to, čo bolo pred 20 rokmi avantgardné a zbavíme to obsahu (plebsu sa predsa nechce premýšľať, chce sa baviť). Takže čakám, kto začne prvý vykrádať Coil.

0 Comments:
Zverejnenie komentára
<< Home