Plastici Za zrkadlom

Myslím, že nikomu netreba vysvetľovať čo to znamená The Plastic People of the Universe. Táto kapela existuje už dostatočne dlho na to, aby jej meno nejakým spôsobom zarezonovalo aj v ľuďoch, ktorým je celý underground ukradnutý.
A títo ľudia hrali včera (3. mája) v Petžalke v Zrkadlovom háji. Na koncert som bol dosť nadržaný, pretože som dotyčných videl naživo už dosť dávno a hlavne som bol zvedavý, ako si poradia bez Hlavsu. Síce už krátko po Mejlovej smrti (2001) vyšiel album Líně s tebou spím, ale niečo iné je nahrať bez Mejlu album a niečo iné odohrať bez neho koncert. Tak som bol zvedavý.
Asi prvý raz v živote sa mi stalo, že som prišiel na koncert presne. Teda dorazil som asi pol hodinu po avizovanom začiatku, ale pár sekúnd po tom, čo som si našiel miesto na sedenie (rovno oproti pódiu, heč!), Plastici spustili. Zostava: Brabenec (dychy), Kabeš (viola), Janíček (klávesy), staronový členovia Josef Karafiát (možno si niekto ešte spomenie na jeho projekt Joe Carnation Band) a Ivan Bierhanzl (kontrabas, patril do PPU na konci 70. rokov), Eva Turnová (basgitara) a bubeník Ludvík Kandl (ex-Hudba Praha), ktorý má v histórii PPU pevné miesto ako zrejme prvý naozaj dobrý bubeník skupiny. Preto som bol na začiatku koncertu trochu rozpačitý - úvodná Moucha v ranním pivě znela vďaka presným bicím tak nejak... netypicky.
Ďalej už Plastici hrali prevažne novší repertoár, pričom spieval v podstate každý (každú skladbu niekto iný) s výnimkou Bierhanzla. Najviac priestoru pre svoj hlas si však uzurpovali Kabeš, Janíček a Karafiát a ja som zistil, že aj keď mi stále chýba a (a asi aj stále bude chýbať) ležérny Hlavsov hlas, funguje plastická hudba aj tak. Brabenec zavýjal na saxofón ako za starých časov, Kabešova elektrifikovaná viola mu zdatne kontrovala a Karafiátove gitarové sóla ma vynášali až tam kamsi, kde slová strácajú zmysel, pretože sa nimi nedá popísať to, čo sa odohrávalo na pódiu. Plastici proste rámusili zo srdca a naplno, až sa zrkadlá v Zrkadlovom háji triasli a hoci ľudia poväčšine sedeli, občasným rozhliadnutím sa som sa presviedčal, že si užívajú. Napokon došlo aj na legendárny Theremin (to je taký ten syntezátor, nad ktorým mávate rukou a on podľa toho vydáva zvuky), a hoci to nebol ten, ktorý kapela niekde stratila v 70. rokoch, jačal v úvode Magickej noci poriadne. Veru hrali sa aj staré fláky a aj nejaké Hlavsove neplastické songy, no treba povedať, že najnovšia produkcia s nimi bez väčších problémov dokáže držať krok. Vychádzajúc z tejto skúsenosti, vytvorili sme s priateľmi teóriu o tom, že PPU vlastne nemôže zaniknúť, pretože, ak "starci" už nebudú vládať (a dúfam, že to sa ešte dlho nestane), obmení sa prosto zloženie (ako sa to v histórii PPU stalo už viackrát) a kapela zasa niečo vydá a niečo odohrá. A na Plastikov budú chodiť ešte moje deti a potom ich deti a potom...
Na záver prišlo malé prekvapenie (pre mňa), pretože posledným prídavkom boli Hlavsove Muchomůrky bílé, ktoré kedysi PPU odmietli hrať (teraz sa akurát z pódia vytratil Brabenec). Ale zahrali ich pekne.
Záver? Presvedčil som sa, že "starí páni" to stále dokážu, pričom "to" znamená riadne našlapanú muziku od ktorej až stŕpajú zuby a človek pri nej prejde psychedelickým tripom aj bez podporných látok (pred koncertom som vypil iba jednu 10° a počas koncertu som síce dostal chuť na pivo, ale nejako som sa nedokázal postaviť a zájsť do baru - hoci bol priamo v sále).