Jozef Tiso

Dnes si dame trochu historie.

K napisaniu ma inspiroval rozhovor M. Labudu pre Reflex, o divadelnej hre Tiso, a zistenie ze na slovenskych skolach sa ucia dejiny oficialne a nie skutocne. Nechcem a ani sa nechystam obranovat ludacki rezim a jeho skutky po roku 1940, myslim si ze tato cast historie je velmi dobre znama a ajked sa zamlciavaju niektore skutocnosti je nespornou pravdou ze Ludacki rezim sa po roku 1940 zmenil na fasisticki rezim. Neexistuje sposob ako to vivratit, 74 000 slovenskych zidou ktori zahinuli v koncentrakoch a pocas deportacii su svedkami toho ze Hlinkova slovenska ludova strana sa zmenila na rasisticku a antisemitsku stranu. Dalsim dokazom je aj to ze ako jedini ludaci sami deportovali zidou a SS-mani robili len kontrolu a to sa zmenilo az v roku 1944.

Za prvy omyl ktori sa uci na skolach povazujem to ze detom je tvrdene ako nam bezmocni ale dobracki cesi a skutocni vladcovia vtedajsej Europi, nemci, darovali autonomiu. Jedna sa o zasadni omyl. Boj o samostatnost, v ludackom vijadrovani "samobytnost" tu bol uz od roku 1918. Ano spravne tusite ze jedným z prvých kto zacal samobytnost presadzovat v politike bol A. Hlinka. V suvislosti s Hlinkom sa uci este jedna hlupost. Hlinka bol podla nej predstavitelom " proticeskoslovensky a proticesky zameraneho nacionalizmu a separatizmu". To nieje az tak celkom pravda Hlinkova predstava samobytnosti bola rovnaka ako pred rokom 1918 len Madarou vystriedali Cesi. Presadzoval autonomiu v ramci ceskoslovenska a nie ako je to obcas tvrdene odtrhnutie. Ak bi sme mali bit presni tak uplne rozdelenie ceskoslovenska ako jeden z prvých presadzoval velvislanec v Parizi Stefan Osusky, ktori si po uteku benesovej vlády a obsadenni ceskoslovenska narokoval pravo hovorit ako najvissi predstavitel ceskoslovenskej exilovej vladi.

No ale spet k teme. Takze v roku 1938 slovensko vdaka mnichovskej dohode ziskalo samostatnost. Po strate sudet a hranicnich uzemi nebola cetralna vlada dost silna na to abi dokazala udrzat Ludakov pod Tisovým vedenim na uzde. V Ziline sa kona spolocne zasadnutie HSLS, Slovenskej agrarnej strany, Narodno socialnej strany a Zivnostenskej strany.. Jeho výsledkom je tzv. Zilinska dohoda, ktora ziada vihlasenie a uznanie slovenskej autonomie v ramci "Ceskoslovenska". Tiso sa stal predsedom autonomnej vladi a v dalsom roku prezidentom slovenskeho statu. V roku 1938 sa zacala pisat aj prva stranka zmien ktore viedli k tomu abi mohli bit Ludaci oznaceni za fasisticki rezim. Zacina nutene zjednocovanie a rusenie vsetkich politických stran, výnimkou bola samozrejme mensinova Nemecka strana a Madarska strana. Na konci roku 1938 v prvich volbach uz existuje iba jedna kandidatka, Ludacka.

V roku 1939 dochadza k dalsej krize ked ceskoslovenski prezident Hacha obvini Tisa ze jedna tajne s nemcami a pokusil sa Tisa odvolat. Niekolko dni na to su cechy obsadene a vznika protektorat. A tu sa dostavame k druhemu omylu. Vseobecne je tvrdene ze Slovenska samostatnost bola vihlasena na priami Hitlerov prikaz. To nieje pravda ak bi sme mali bit presni tak Tiso nebo v Berlíne iba preto aby mu Hitler dovolil vitvorit Slovenský stat. Prave naopak Tiso bol u Hitler na koberceku kvoli tomu ze Snem povereníkov vihlasil samostatnost bez toho abi sa s Berlinom poradil. Dokonca bol Tiso nuteni dodatocne odoslat telegram ktori prosi Nemecko o vislanie vojenských jednotiek aby branili samostatnost Slovenska. Hitler nepotreboval rýchli vznik Slovenskeho statu, to co potreboval bol obrazok Slovakou utlacanich Cechmi a moznost ospravedlnit anexiu Ciech a Moravi pod plastikom obrany samostatnosti a zvrchovanosti slovenskeho naroda. Take rýchle vihlasenie samostatnosti mu nehralo do kariet a navise bi to znacilo vznik naozaj samostatneho zvrchovaneho statu v strednej europe o co Hitler uz vobec nestal. Preto ten dodatocni telegram ktori dovolil nemcom presunut svoje armadi na slovensko a prichistat utok na polsko aj z juhu.

No a tu konci dnesna hodina dejepisu povedali sme si ako to bolo s vihlasenim Slovenskeho vojnoveho statu a trochu sme si osvetlili okolnosti ktore k tomu viedli.
Zakoncime to slovami jdeneho stareho pana ktori si Tisa virezal z dreva."Komu sa paci nech ho poboska, komu nie nech ho ocika."