Kultúra (MP56)

Odhalenie pomníku

Dnes o 12:00 bol v Londýne na námestí Piccadilly odhalený pomník hudobnej skupiny Coil. Jedná sa o súsošie členov skupiny ktorá predbehla svoju dobu a je inšpirátorom súčasnej hudby. Takto sa skupine Coil dostáva konečne pôct aj na domácej pôde po tom čo po nich boli pomenované námestia, ulice ba dokonca v Stredoafrickej republike celé mesto. Dokonca aj v USA uznávajú prínos skupiny pre súčasnú hudobnú scénu. Odhalenie pomníku premiérom Veľkej Británie Jamesom Hackrom sa konalo za účasti osobností zo sveta hudby a hudobného priemyslu......
Pokračovanie na strane 8.

Projekt 100

V tohoročnom projekte 100 môžete zhliadnuť nielen skvelé diela filmovej histórie (Casablanca Reloaded, Nebo nad Nitrou, 7 astrogladiátorov, Honba za diamantom, Kameňák 4628...), ale aj pracovné zábery z 15. jubilejného neúspešného pokusu o sfilmovanie Jánošíka. Na vybraných miestach sa odohrá stretnutie s A. Chalimonovom, v ktorom si slávny ruský herec zaspomína o.i. na otca a syna Svěrákovcov.

Ďalší skvelý zásah

Boj proti počítačovému pirátstvu zaznamenal veľký úspech. Vo Veľkých Levároch zadržala zásahová jednotka MV FSŠ nebezpečného piráta L.M., ktorý na internete poskytoval celý rad programov zadarmo. Tieto programy vyvinul L.M. v spolupráci s ešte neznámymi spolupáchateľmi a poskytoval ich bez úplaty i bez certifikátu Microsoftu. Nad L.M. visí i hrozba stíhania zo strany SOZA, pretože komponoval hudbu, ktorú bolo možné zadarmo stiahnuť z jeho webovej stránky.

Univerzity a .....

Dlho sme sa nevideli, či skôr ste dlho nemuseli čítať moje výplody. Dúfam že ste si poriadne oddýchli preto že začíname.
Dôvodom mojej dlhej odmlky bola hlavne zmena zamestnávateľa a stým spojené zaučovanie a školenia atd.

Teraz som sa už trochu rozkukal a môžem porovnať obe Univerzity.

Študenti a Univerzity.
Na SPU boli študenti disciplinovanejší, slušnejší a priebojnejší. Nebáli sa ísť za dekanom alebo rektorom domáhať sa svojich práv.
Študenti UKF sú menej disciplinovaní a nepočúvajú čo im hovoríte. Obvykle sa nepokúšajú domáhať svojich práv a radšej držia hubu a krok, len aby doštudovali. Na druhej strane, mam pocit že študenti sú tu o kúsok inteligentnejší . Samozrejme sú tu aj taký čo patria do škatuľky "špalok na rúbanie dreva", ale sú to skôr výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Zamestnanci a Univerzity.
Tu je porovnanie trochu ťažšie ale dúfam že sa JFK neurazí keď pozmením citát z jeho inauguračnej reči. Zamestnanci sa delia v podstate na dve skupiny " Tých ktorých zaujíma čo môžu spraviť pre Univerzitu a tých ktorých zaujíma čo môže Univerzita spraviť pre nich.". Obidve skupiny sú samozrejme zastúpene na oboch Univerzitách,
rozdielny je len pomer. Na SPU tých Prvých nájdete niekoľko ale zaniknú v tej kope Druhých. Na UKF je ten pomer predsa len viac vyrovnaní, tak pol na pol. Dosť bežne narazíte na jedných aj druhých.

Univerzity a Študenti.
Musím povedať že na SPU bol oveľa väčší záujem Univerzity o študentov. A hlavne o to aby ich štúdium prebehlo hladko, bez problémov ahlavne bez sťažovania študentov. Žiadne zmeny rozvrhu týždeň pred vyučovaným a v priebehu semestra. Žiadne oneskorené zverejňovanie výsledkov. Ak mali študenti sťažnosť, rektor aj dekani si vedeli nájsť čas a vypočuť si ich (keď už nič viac). Tu na UKF sú študenti niečo ako prívesok. Väčšina dekanov a rektor na nich nemajú čas. Tak isto prorektori a niekoľko prodekanov. Z rozvrhom sa tu hrá šachová partia na svetovej úrovni. Oneskorené zverejňovanie výsledkov je celkom bežná prax. Síce sa to stihne do konca skúškového, ale len s odretými ušami a vždy vám zostane niekoľko ľudí čo to nestihnú. Čo je ešte horšie, medzi tými ľuďmi sú aj niektorý dekani a prodekani. Pre obidve Univerzity sú študenti v prvom rade šek do štátnej pokladne a nie ľudia z ktorých treba vykresať to najlepšie.

Univerzity a Zamestnanci.
Tu je situácia opačná. Áno sú aj tu rozdiely ale väčšinou len platové. Rozdiel medzi technikmi a pedagógmi je tu takmer zanedbateľní. Nájdu sa aj tu prof. Doc. .... PhD. ktorý sa predvádzajú aký sú dôležití ale to sú len výnimky na rozdiel od SPU. Ešte viac je to vidieť na kontrole dochádzky. Tu na sme kontrolovaní rovnako všetci. Od upratovačiek po profesora. Na SPU prešli pedagógom také nezmyselné ospravedlnenia ako "Práca doma" (zapísané v knihe dochádzky). Dalo by sa povedať že na SPU v určitom zmysle panoval tvrdý diktátorský režim. Človek potreboval priepustku aj na presun na dva kilometre vzdialené pracovisko. Tu sa s priepustkami moc nehrajú. Určite nie pokiaľ si robíte svoju robotu.
Platové rozdiely boli tak isto oveľa väčšie na SPU. Ľudia boli hodnotení podľa počtu titulov a osobných sympatií, nie za odvedenú prácu.

Takže to je moje malé subjektívne porovnanie dvoch Univerzít z pohľadu zamestnanca. Závery nechám na vás, nechce sa mi diskutovať. Takto si každí spravíme tie svoje a budeme spokojní.

P.S.: predsa len jedna položka ma napadla.

Kolektív
Na SPU ste potrebovali veľké šťastie aby ste nastúpili na pracovisko kde bol dobrý kolektív. Nevraživosť, neznášanlivosť a závisť tam boli oveľa viac na očiach, narazili ste na ne skoro všade. Samozrejme aj tu sú podobné veci vidieť a najlepšie asi na (ne)komunikácii fakúlt, ale celkovo sa tu ľudia k sebe správajú oveľa lepšie. Možno to u niektorých hraničí s pokrytectvom, ale človeku sa lepšie pracuje v kolektíve snažiacom sa o spoluprácu a nie v kolektíve kde každý zbrojí proti každému.

Keď vyrastie bude z neho vrah a Bloger, násilník

Síce nám to Paľko Hammel takto nespieva v origináli ale mne sa tato obmena celkom páči:)

Tak som si dnes povedal že sa mi nechce robiť a miesto nejakej tej užitočnej práce sa budem v robote flákať. A aby to nebola zase až taká nuda tak som si začal náhodne vyberať blogy z blog.sme.sk (alebo skôr blog.koš.sk ?), dúfam že zástupcovia tých naozaj kvalitných blogov na SME sa neurazia.
Ako som si tak preklikával z jedného blogu na druhy zistil som že módna vlna "keď nebloguješ nie si" začína opadávať. Veľa blogov som našiel opustených po prvom, druhom maximálne tretom príspevku. Asi polovica je neupdatovana od mája a podaktoré aj viac než rok. Možno by nebolo od veci ak by admini premazali neaktívne blogy, prípadne ich presunuli do nejakého archívu.
Ďalej sa mi podarilo zistiť že ženy svojim blogom väčšinou zverujú svoje city, často píšu poéziu a mnohé z nich aj o umení. Na druhej strane chlapi bývajú vecní, väčšinou píšu o politike, technike alebo cestovaní a city sa prejavujú iba v súvislosti zo zvyšujúcou sa hladinou nasranosti alebo záchvatmi smiechu.

Je pravdou že tento príspevok vznikol iba a len kvôli tomu aby som sa nenudil. Je pravdou že obsahuje moje subjektívne názory. Je pravdou že sa týka len blogov na blog.sme.sk. Je pravdou že väčšina blogov na blog.sme.sk nestojí zaveľa. A rovnako je pravdou že sa tam nájdu aj také nevídané skvosty ako je Lidkin blog.

P.S.: tento príspevok som dopísal predvčerom ale Opera9 sa rozhodla nespolupracovať s blogspotom a tak som musel pracne vyhrabať Firefox.

Parcon 2007

Tak vážený čitatelia. Po menšej odmlke a dovolenke som sa odhodlal zase niečo zosmoliť dohromady. A o čom to bude?
Nuž chvíľu trvalo kým sa mi to uležalo v hlave a nápad na príspevok vyplával na povrch. Potom ma pochytil záchvat smiechu ktorý nie a nie ustúpiť. Nakoniec držiac si jednou rukou bránicu a druhou pomáli ťukajúc do klávesnice (jedným prstom aby som nemusel veľa opravovať) som začal tvoriť.

Kedysi dávno v roku 4 NSK* a zároveň aj štvrtom roku vlády kráľa Vladimíra I ....... no dobre zase tak dávno to nieje, aj keď ten rok sedí, som sa účastnil svojho prvého a zatiaľ aj jediného Parconu (Spišská Nová Ves). Vtedy sme pod dojmom udalostí a naplnení sebadôverou začali plánovať Parcon v Nitre, pracovne nazvaný KurwaCon (Kurwa dobrý con). Samozrejme ako všetci sme stroskotali na nedostatku sponzorov a postupnom upadaní do letargie ba priam až nečinnosti.
Plánovanie sme prenechali iným, schopnejším a veslo sme sa účastnili aspoň na Draconoch a Istroconoch. Po nejakom čase (cca v roku 2001) to v klube začalo nejako škrípať, ľudia prestali chodiť na stretnutia a vlastne až na par vytrvalých aj na coni. Podaktorý sme zleniveli, podaktorý sa odsťahovali či žijú inde a tých par odhodlaných to nevytrhne z biedi.
Kdesi čosi ešte začiatkom mája to myslím bolo, pred tým ako sa konala Vartovka (Vartacon v BB), donieslo sa mi že v Nitre bude Parcon. Zasmial som sa tomu ako dobrému vtipu a nechal to tak. Lenže onedlho, už po Vartovke mi prišiel mail od Havrana ktorý potvrdil že Parcon 2007 je v Nitre. To už mi nedalo pokoja a začal som dumať ktorý samovrah sa odhodlal niečo také organizovať. Odpoveď som vedel aj sám ale potreboval som to potvrdiť a presne to Havran aj spravil. Áno vrchným šéfom, cappo di tutti cappi, a najväčším zo všetkých organizátorov (podľa všetkého najväčší aj telesnými rozmermi) je Martin "Šimon" Schuster. Nie že by som Šimonovi neveril, jeho schopnosti presviedčať ľudí a organizovať akcie je veľký, ale predsa len organizovať akciu v meste na druhom konci republiky nie je žiadna sranda. Akcia by sa mala odohrávať v Agroinštitúte v Nitre. Viac informácii sa mi zatiaľ zhromaždiť nepodarilo a oficiálne stránky sú na informácie ešte skúpejšie ako tento môj príspevok.

Toš Šimone držím palce nech sa to podarí ( v najhoršom na pomoc povoláme Matúša). A keby aj nie aspoň sa konečne po piatich či šiestich rokoch stretne väčšina členov SFFK Belit.

P.S.: Autora článku o Vartacone na www.fandom.sk by som týmto chcel poprosiť aby si opravil miesto konania z Agrokomplexu na Agroinštitút. Predsa len Agrokomplex je na takú akciu príliš veľkí ajked je to čo by kameňom dohodil (a to doslovne) z Agroinštitútu.

* Nový Slovenský Kalendár

Trochu nostalgie

Dnes ma prepadla nostalgia a tak som vylovil z šuflíka staré papierové vydania „Môže byt?“.
Po prečítaní niektorých básni som si povedal že snáď aj vám by sa mohli niektoré páčiť. Tak či onak dnes vám predložím par kúskov zo zatiaľ nepublikovaných diel a niekolko publikovaných ktoré mám najradšej.


Predstava túlavá stále ma máta,
predstava túlavá že nemám kamaráta.
Predstava túlavá , ale to sa stáva.
Predstava túlavá ako duch sa blíži
aby ma ukradla pre svoje pokusy ako správne mátať.
Predstavu túlavú som odhodil do davu,
nech teraz máta nejakú inú hlavu.
Idem si preč a tu pri rohu stoji ta predstava túlavá
a hovorí "mňa sa len tak nezbavíš ja som tvoja predstava túlavá".

JA

Keď kráčam pláňou zlata ,
keď hľadám svojho kamaráta ,
keď hľadám seba stále viem
že ešte ta milujem.
Keď hľadám seba v hlbinách,
keď skúšam liečiť čo ma omína,
stále len pravda do mňa drápi zatína.

JA


V domoch, kde nik nebýva
Z okna sa von nedíva
tvárička krehučká
dlaň malá mäkučká.

Pochovaná za živa
Večne mŕtva tvoja
Natália.

Nathanell


Keby!

Keby múry
vedeli
kričať,
všetci
by sme
ohluchli!

L.S.Drina

Nekonečný kolotoč hrkadielok

Únava pomaly prežutého, dlhého dňa.
Deň incestu prvého lúča tmavej tmy.
Tma v šedej všednosti po poludní.
Popoludnie spánku spravodlivých.
Spravodliví sa prebúdzajú zo sna.
Sen krásnych, no neživých portrétov.
Portréty v krivom zrkadle pamäti.
Pamäť - skutky vädnúcich spomienok.
Spomienky - mŕtve ryby rieky času.
Čas, veľký hrobár malých dní života.
Život, pohyb nekonečných myšlienok.
Myšlienka, kalný odraz skutočnosti.
Skutočnosť, hnev ľudí, boží smiech.
Smiech - ukrytý daždivý diabol sĺz.
Slzy, bláznivo naivná žiaľna krása.
Krása, prchavosvieža jar v očiach.
Oči, zvedavohlboké lesklé studničky.
Studničky plné láskavej nehy slnka.
Slnko, blonďavý úsmev letnej oblohy.
Obloha, oblačný preliv nálady vetra.
Vietor, dýchavičnopaskudný smilník.
Smilník, podpaľač živej vody vášne.
Vášeň, bezmyselné bezpečie lásky.
Láska, krásnehlúpe trápenie rozumu.
Rozum zbytočneboľavá telesná záťaž.
Záťaž, city hrdzavého svedomia tela.
Únava pomaly prežutého, dlhého dňa.

Wabi


P.S.: týmto sa s vami na dva týždne lúčim, mám vraj dovolenku :-)

Nové automaty (MP56)

Minister zdravotníctva a životného prostredia Rastislav Fajka oznámil že na území FSŠ bude rozmiestnených ďalších 200 Automatov na výdaj THC alebo ľudovo takzvaných “Trávomatov”.
Podľa poslednej novely zákona má každý občan po dosiahnutí 25 rokov nárok na 1g Cannabisu denne. Novela zároveň zvyšuje tresty za predaj cudzincom. Aby bol takýto čierni predaj obmedzený je nutné zvýšiť počet automatov. Zároveň sa očakáva zvýšení prílev peňazí do štátnej pokladne čo by mohlo priaznivo ovplyvniť rozpočet a možné je aj zníženie dani. Suma bude vďaka možnosti platiť kartou priamo odčítaná z účtu kupujúceho.
Podľa zástupcov rôznych bankových subjektov, nenastanú žiadne problémy keď že na riešení spolupracujú s Ministerstvom zdravotníctva a zároveň spolupracujú s Ministerstvom vnútra na zabezpečení proti prípadným pokusom o krádež Trávomatov.

Pokracovanie na strane 4

Synovia Medvedice

Tak vážení a milí konečne sme sa po dlhšej odmlke spôsobenej jarnou únavou, letnými teplotami, pracovnou zaneprázdnenosťou a našou lenivosťou odhodlali pokračovať v písaní.
Tému dnešného príspevku som náhodou včera zbadal v TV novinách. Obvykle nudná a nezaujímavá správička pred koncom sprav. Nepatrím k zanietením ochrancom prírody ako naši zeleni. Podľa mňa toho robia až príliš malo pre ľudí a mi sme predsa tiež súčasťou prírody. Ale po tej včerajšej správe môžem s nimi len súhlasiť ako sa sebecky k prírode správame.
Kdesi čosi sa na hranice Osteraichu a Dojčlandu zatúlal medveď. Prešiel stovky kilometrov zo severného talianska hľadajúc si družku na parenie. Rakúšania boli pôvodne nadšení lebo medveďa v tých končinách nevideli veľmi dlho( možno by mali prísť na dovolenku k nám), avšak potom čo si začal medveď hľadať obživu rozhodli sa ho zastreliť lebo vraj zabíjal zver pre potešenie.
Príde mi smiešne ak niekto tvrdí že medveď zabíjal pre potešenie ak ho videli ako sa snaží vytiahnuť z včelích úľov medové pláty. Rovnako ako považujem za smiešne tvrdiť že medveď požierajúci malú ovcu zabíja pre potešenie. Ak by ho zachytili ako zabije 4-5 ovci a ani sa ich nedotkne tak povedzme.
Z môjho pohľadu je to sebecké a neobjektívne konanie. Veď mi ľudia zabíjame pre potešenie viac ako iné tvory na tejto planéte a postihovaní nieje nikto. Veď aj mi ľudia sme súčasťou prírody a z jej pohľadu sme len dobre vyvinuté zveri.
Preto navrhujem aby sme strieľali všetkých tvorov ktorý zabíjajú pre potešenie a teda plytvajú životom aj surovinami. Ako prvých navrhujem postrieľať poľovníkov keď že ti zabíjajú pre potešenie a trofeje najviac.

Howg

P.S.: dúfam že ti rakúski poľovníci zaplatili za možnosť streliť si jediného medveďa na území rakúska riadnu kopu peňazí.

Konečne, vravím, konečne

Dlho som rozmýšľal ako nazvať tento príspevok, ale nič lepšie ako tento citát nebohého Rádia Ragtime ma nenapadlo.

Pred tím ako poviem o čo ide chcem upozorniť, že tento príspevok je určení len pre ľudí ktorí dobre poznajú mňa a moju rodinu. Pre ostatných bude pravdepodobne nezaujímaví a preto ho odporúčam nečítať.

Takže, chcem sa vám pochváliť že dna 10 mája 2006 o 13:10 sa narodil Jakub Pohánka a ja som sa po dlhých rokoch čakania stal strýkom. Fotografie Jakuba s celou rodinou nájdete tu.