Yat-Kha

Už pred niekoľkými rokmi som začal počúvať hudbu z oblasti Tuva ( u nás sa to obvykle nazýva Mongolska hudba:-) )
V našich končinách je z tejto oblasti najznámejšia skupina Hun Huur Tuu. Táto skupina patrí medzi najlepšie na svete avšak jedna sa o tradicionalistov ktorý sa držia tradičných nástrojov a piesní.
Asi tak v januári som narazil na skupinu Yat-Kha, tiež sú z oblasti Tuva (je to kdesi pri rieke Jenisej, na hraniciach s Mongolskom). Na prvé počutie mi to prišlo také trosku netradičné keďže som poznal iba Hun Huur Tuu. Keď som sa započúval poriadne zistil som že je to nielen netradičné ale že táto skupina sa ani len nedrží zabehaných koľají, tradičných piesní a nástrojov. V ich rukách (a vašich ušiach) sa objavia gitary a bubny, ale aj tradičné mongolské nástroje. Vaše uši budú vystavene neuveriteľnej schopnosti týchto ľudí vydávať pri spievaní dva zvuky. Je pravda že väčšina ich piesní je v ich rodnom jazyku ale sú tam aj také ktoré sú spievane trosku po rusky napríklad.

Osobne mám vypočuté štyri albumy zo zatiaľ šiestich ktoré vydali.

Prví album ktorý vydali sa vola Yenisej Punk vyšiel v roku 1995, počúva sa veľmi príjemne ak ste zvyknutý na tento druh hudby. Sú na ňom niektoré moderne nástroje ale počuť tu ešte aj tie tradičné, samotne texty sú spievane po Mongolsky avšak v niektorých songoch máte pocit že počujete folk alebo country len s netradičným spevom.

Druhý sa volal Dalai Beldiri z roku 1999, tento mi pripadal trošku príliš tradiční nie veľa hudby ale hlavne excelentné hlasy a neuveriteľne sugestívne podanie, keď zavriete oči mate pocit ako keby ste sedeli snimi pri ohni a počúvali.

Číslo tri je Aldyn Dashka z roku 2000. Pravdu povediac tento album sa mi páči asi najmenej , v porovnaní zo svojimi predchodcami nieje nijako prelomový , aj keď nieje podpriemerný. Objavuje sa tu pár nových nápadov ako takmer slaďáková titulná skladba Aldyn Dashka ale inak nijako neprevyšuje kvalitou ani spracovaním svojich predchodcu.

Štvrtí album na mňa po týchto troch zapôsobil ako kladivo. Tuva Rock z roku 2003 je zatiaľ to najlepšie čo som od nich počul. Už prvá pieseň Come Along na váš zapôsobí ako keby to bola úplne iná skupina. Gitary, bubny a iné nástroje, rockové aranžmá hudby a spievane je to po anglicky. Možno rozmýšľate nad tím ako ide ich druh spevu dohromady s angličtinou, predsa Mongolčina je jazyk v ktorom je to všetko pôvodne spievané a preto má určite veľa slov prispôsobených pravé tomuto účelu. Aj na tomto albume je použitá mongolčina, nie ako hlavní jazyk ale iba ako podfarbujúci efekt schopnosti vídavať naraz dva zvuky.

Aj v ďalších skladbách ako Eki Attar či Tuva Rock dokazujú že sú skveli hudobníci, ovládajúci nielen tradičné nástroje ale aj moderné , importovane zo západu. Celí album nemá pieseň ktorú bi som mohol označiť slovom slabá alebo priemerná, všetky skladby sú minimálne nadpriemerné a na pomyslenej stupnici od 1 do 10 bi som mu ako celku udelil 9 bodov ( ten desiati si nechám na album ktorým tento prekonajú).Všetky texty sú v angličtine, aj keď miestami ťažko zrozumiteľná ale o to strašidelnejšia keď začnú spievať tým ich spôsobom.

Nemusíte so mnou súhlasiť stačí, ak si to vypočujete, niektoré piesne sú dostupne na ich stránkach vo formáte mp3.

Slovencina a Ypsilon.

Včera som tu našiel odkazy ohľadne môjho pravopisu a to ako zaobchádzam zo slovenskou gramatikou (asi ako arab píšuci po latinsky), kopa chýb a ešte bez diakritiky. Takže dnes si povieme niečo o slovenskej gramatike. Presnejšie povieme si kde sa v nej vzal Y.

Ako prví krok si otvoríme knihu “Literárna rukoväť“(mnohý si ju pamätajú zo školských čias), na strane 146 v odseku „Uzákonenie spisovnej slovenčiny“ sa dozvieme nasledovne:

K dohode o uzákonení slovenčiny ako spisovného jazyka došlo medzi poprednými štúrovcami (Šťúr, Hurban, Hodza) roku 1843 u J.M.Hurbana v Hlbokom. V tom istom roku navštívili Jana Holleho, ktorý ich rozhodnutie schválil. Za základ spisovnej reči si vybrali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie jadro. Stredná slovenčina už v skorších obdobiach prebrala úlohu celonárodného styku. Šťúr zaviedol v novej slovenčine foneticky prepis.

Ďalšia kniha ktorú mam v ruke sa vola „Slovensky jazyk pre 8 ročník základnej školy“, z tej sa dozvieme niečo nasledovne:

Pri úprave pravopisu sa aj Štúr pridŕžal zásady Píš, ako počuješ. Napríklad:

Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Slovenskje národňje novini.

Prejdime na chvíľku k inej , rovnako známej knihe „Príručka slovenského pravopisu“.

Ta ktorú držím v ruke je staršieho dáta (1972) a preto je možné že číslovanie strán vám nebude sedieť. Na strane 8 si môžeme prečítať v odseku „Písanie samohlások a dvojhlások“ v odstavci „Písanie i-í – y-ý“ nasledovne:

Písmená i-í – y-ý označujú tu istú samohlásku. Preto je nesprávne vo výslovnosti odlišovať y od i. Pri písaní i,y sa v rámci samohlások porušuje základná zásada, aby sa každá samohláska označovala iba jedným osobitným písmenom. Preto je pravopis i,y najzložitejší.

(Odstavec pokračuje popisom rozdielov v písaní i,y v koreni domácich slov, odvodzovacých prípon, ohýbacích prípon a v cudzích slovách.)

Mala ukážka z jednej starej učebnice ktorú som objavil doma v knižnici. Jedna sa o knihu

„Slovensky jazyk pre 7. ročník základnej devätročnej školy“ z roku 1969 a ukážku zo stredoslovenciny.

„V Tajove boľi huťi a uhľiari choďiľi do hút, do pecí. To bolo drevenuo uhľia. Voľakedi kamenuo uhľia ňebolo, ľen drevenuo. To šlo do ťich pecí a tam sa robiu porcelán, miske, hrnčoke, ftoďi ňebou pľechoví riat ako ťeras.“

Pýtam sa kde sa vzalo písmeno ktoré porušuje odkaz ktorý nám Lajko Šťúr zanechal?

Nuž otvorme znovu Literárnu rukoväť čo nám k tomu môže povedať. Na strane 167 sa dočítame nasledovne:

Podľa Hodžových návrhov vypracoval Martin Hattala r.1852 „Krátku mluvnicu slovenskú“ ktorá utvorila základňu pre záväznú spisovnú normu.

V spomínanej učebnici sa na strane 114 dočítame:

Štúrovský pravopis a tvaroslovie upravil potom Martin Hattala do tej podoby, akú používame v podstate až do dnes.

Napokon aj internet nám k tomu vie niečo povedať:

Úvod Hattalovej gramatiky obsahuje súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovanských jazykoch a o slovenčine, jej nárečiach, jej znakoch a vývine jej spisovnej podoby. V samotnom dielo autor podrobne vyložil odchýlky svojho systému od Štúrovej slovenčiny, od češtiny, staroslovenčiny a od bernolákovčiny. Naširoko vyložil potrebu zaviesť písmeno y (ypsilon) do slovenského pravopisného systému. Najobšírnejšia je druhá časť Hattalovej knihy, kde sa preberajú jednotlivé slovné druhy, ich význam, tvorenie a ohýbanie. Verejnosť prijala Hattalovu prácu, podobne ako už prv Hodžovu, priaznivo.

Pýtam sa, prečo sa mi „veľkí“ Slováci tak tlčieme do prs že dodržiavame gramatiku zanechanú Lajkom Šťúrom keď to nieje pravda? Prečo to ďalej nazývame „Štúrovská slovenčina“ ? Možno tak Hattalovská bi bolo pravdivejšie.

Komu takýto chaos prospieva? Jedine našim jazykovedcom aby mohli vytvárať podobne hlúposti ako je „softvér“ a „hardvér“, inak v pôvodnej forme medzinárodne používané a uznávané vyrazi, dokonca aj naši susedia Česi ich používajú v pôvodnej forme.

D-fens

alebo

ako som objavil blog.


Moj prvy kontak s d-fensovim blogom sa odohral nahodne, hladal som pre znameho nejake informacie o telecome a google na mna ako polozku cislo jedna vyplul Sinnister vs. Cesky Telecom. Klikol som na to a vidim ze sa jedna o nejaky vtipny clanocek tak som si ho nechal otvoreny v samostatnom okne a pokracoval v hladani. Sice som nenasiel co som chcel ale vratil som sa k Sinnisterovi a neuveritelne som sa bavil. Precital som si dalsie jeho clanki ako Katalogizace hovad v Cechach a
Metodika likvidace EuroZmrdů. Posledny menovany prispevok bol rozhodne skveli a tak som sa pustil do citania rubriky Zmrdi & Vohnouti.

Prvy kusok bol samozrejme aj prvym clankom ktorym bola rubrika zalozena. Zmrdi I - Zasveceni autorom ktoreho je D-fens. Podaktory sa mozno pozastavia nad tonom akym su prispevki pisane ale rozhodne sa dobre pobavia ak nechaju svoj jemnocit za rohom. Clanky, v mnohych pripadoch skutocne udalosti zo zivota, popisuju ludi zvanych Zmrdi, sposobi ako ich poznat a ako s nimi bojovat. Musim sa priznat ze ked som si cital definiciu Zmrda tak mi v hlave prebehlo niekolko mien mojich "akoze kolegou". A viete si predstavit niekolko dalsich dni ked som vlastne kazdeho podozriveho v praci automaticky hodnotil ci je alebo nieje Zmrd. Skratka zabava, mozno trochu sibnuta ale clovek sa raz za cas moze aj v praci pobavit :-).

Nasledne som zacal citat systematicky vsetki clanky a samozrejme som narazil na definiciu dalsieho druhu Vohnouti a zavahal som. Tie definicie a popisy su take presne ze som zacal rozmislat ci niesom aspon ciastocne Vohnout, lebo tiez sa snazim v praci zarabat a nie pracovat. No ale na druhu stranu poznam osobne niekolko ludi ktory definiciu Vohnouta splnaju dokonale.

Pokracoval som v objavovany D-fensovho blogu a dalsich rubrik ktore sa tam nachadzaju. Zaroven som napisal Nowellovi o tomto mojom objave na co mi odpovedal ze D-fensa pozna a cita. Odporuca mi prispevky jedneho z autorou menom Root a hlavne jeho roman na pokracovanie 2008. Neuveritelni pribeh o osudoch Ceskej republiky v roku 2008. Samozrejme v hlavnej ulohe vystupuje Root ktorý sa snazi potlacit diktaturu ktora v cechach zavladla. Dokonca sa nevyhol ani Slovensku a rozhodne jednu vec trafil , posudte sami:

Kromě již existující PSNS (Pravá SNS) slovenské hardcore nacionalistky Anny Malíkové, která pojala za manžela jakéhosi Rusa, vznikly i další odnože SSNS (Skutočná SNS), NSNS (Naozajstná SNS), OSNS (Obnovená SNS), ASNS (Autentická SNS), NPSNS (Naozaj Pravá SNS), ENPSNS (Echt Naozaj Pravá SNS) a FENPSNS (Fakt Echt Naozaj Pravá SNS).

Myslim si ze to trafil neuveritelne presne.

Vlastne od tych cias som pravidelnym citatelom D-fensa okrem rubriky Auta kedze ma auta nezaujmaju. Je pravdou ze prednedavnom sa tam rozputala polemika ohladne CzechTeku. Blog mi pripadal ako dokonala ukazka ceskej spolocnosti. Mozno bi sa dalo povedat ze v niektorých situaciach predstavuju ludia na D-fensovi svedomie ceskeho naroda.

A preto mozem tim co sa docitali az sem na koniec povedat „Kaslite na moje blaboli a precitajte si D-fensa, rozhodne je to lepsie citanie ako tento moj vyplod.“