Možno príde aj minister

Tak sme tu dnes mali na návšteve ministra financií. Jeden by povedal že to nieje nič zvláštne veď ministrov tu mame každí rok niekoľko krát. Lenže iba ministrov hospodárstva nie ministrov financií. Ostatne sme poľnohospodárska univerzita tak je ľahko pochopiteľné že minister hospodárstva ma u nás jednu dve prednášky za rok.
O to zvláštnejšie je že práve tato osoba bola u nás pred takmer štyrmi rokmi a hádajte čo, zrovna bolo pred voľbami tak ako teraz.
Človeku pomáli aj chýbajú slova k takýmto činom. Je to vôbec etické aby minister tesne pred voľbami mal prednáškové turné po slovenských univerzitách? Dá sa to vôbec považovať za prednášku?
Ono strávil tu jednu hodinu aj s príchodom. Koľko sa dá odprednášať za jednu hodinu? A aká diskusia asi k takej prednáške môže byt? Odpoveď už asi tušíte, „žiadna“. Za hodinu je problém rozobrať jeden bod v štátnom rozpočte, nie to ešte povedať niečo súvislé o štátnych financiách a teda čas na diskusiu je prakticky nulový.
Nejdem hovoriť o tom že pán minister sa tu mimo prednášku zdržal 10 minút a z toho ešte osem minút strávil rozhovorom s rektorom a dekanom. Znova jedna náhoda? Alebo ho ministerské povinnosti zamestnávajú natoľko že nemal čas? Na čo tu potom bol, veď kolega dokáže povedať o štátnom rozpočte viac ako on. Aj túto odpoveď už asi tušíte sami.
Možno s privretím obidvoch očí a ešte jedného dvoch kurích by sa dalo povedať že išlo o testovanie volebného programu na strednej vrstve obyvateľstva a intelektuáloch. Lenže koľko intelektuálov je u nás zamestnaných ako pedagógovia? Mno žiaľ toto číslo je žalostne malé a rovno vám poviem že sa mýlim a pritom to odhadujem na jedeného pedagóga z desiatich (pár ich sám poznám tak nemôžem povedať že tu žiadni nerobia).
Tak na kieho čerta tu asi tak bol?
Odpovedajte si sami, aby to nebolo na mňa :-)

P:S: Zhodou okolnosti chce náš pán rektor kandidovať na primátora a ešte nevie ktoré strany ho podporia ako svojho kandidáta. Sused je novinár tak to mam z prvej ruky a len veľmi mierne skreslene.

Optimistická budúcnosť slovenskej hudby

Počas víkendu sa u nás vo Sv. Jure konali hody. To je jedna zo situácií, ktorým sa do istej miery vyhýbam - masová akcia spojená s chlastaním a počúvaním dychovky nie je práve typom mnou obľubovanej zábavy. Aby ma však "Jurané" neohovárali, vybral som sa v sobotu na námestie, stretol sa so známou, popili sme nejaké patoky, pookukávali stánky a napokon sa vybrali do "Šajlinky" (Scheilingova záhrada), kde sa predsa len konávajú menej komerčné akcie. A dobre sme urobili.
Na tvári miesta sme sa totiž ocitli priamo v epicentre koncertu dua Tucan. Už samotné obsadenie kapely (Chvostík: bicie + Chocholík: čelo) je zaujímavé, ešte viac ma však zaujal vek hudobníkov (ešte nezačali mutovať) a najmä ich hudobná produkcia. Takýto androš sa na SK príliš nevidí a nepočuje. Drsný zvuk čela rytmicky podporovaný punkovými bicími a sympaticky uletené texty o našich každodennostiach. Celé to prevedené s profesionálnou istotou a amatérskou naliehavosťou. Niečo neuveriteľné.
Ak vás to zaujalo, pozrite si http://tucan.k6.sk/, kde nájdete krátku (pochopiteľne) históriu súboru, fotky protagonistov i nejaké mp3. Okrem toho, onedlho vyjde album. Už sa neviem dočkať.
Dúfam len, že chalanom ich entuziazmus i osobná múza vydržia aspoň do dospelosti a narobia v zatuchnutom prostredí slovenskej hudby poriadny vietor.