Moderný cirkus

Kdesi v roku 1997 mi prišiel povolávací rozkaz, vraj mám ísť slúžiť svojej vlasti. Ja človek s okuliarami do diaľky a tak trochu chatrným zdravím, nuž ale vtedy sa to nedalo uhrať na modrú nemal som dosť dioptrii a aj tak bi ma vzali aspoň na prvý mesiac. Oslava ktorú som k tomuto nástupu robil sa stala medzi účastníkmi vraj krásnou spomienkou. Nastal 2 január 1998 a ja som sedel vo vlaku do Nového mesta nad Váhom. Odtiaľ ma prevelili do Popradu a tu som prvý krát spoznal moderný cirkus. Každí pondelok ráno o ôsmej pochodoval celí útvar po buzeráku potom sme počúvali hymnu a nakoniec veliteľa útvaru (po ňom cela akcia dostala meno Želonkiáda, pplk. Želonka). Potom sme si zaspomínali na našu červenú minulosť a popod tribúnu sme zase odpochodovali preč. Sem tam sme sa aj pobavili hlavne ak nejaký dôstojník spadol (v Poprade vtedy panovalo ich druhé ročné obdobie = sk..á zima). Ubehol rok a už som bol doma. Bohatší o nejaké zážitky a skúsenosti, oboznámení s armádnou logikou a inými vymoženosťami.

Keď som v roku 2001 nastúpil na našu nemenovanú univerzitu pripadalo mi že je to tu normálne kým sa ma jedného dna kolega neopýtal či idem tiež do cirkusu. Pozerám na neho, do akého cirkusu to mam ísť a on na mňa udivene pozerá , ti nevieš že naša škola nám dvakrát za rok umožní navštíviť zadarmo cirkus? Nuž veru celí udivený z tej štedrosti som sa zdvihol zo stoličky a išiel sním. Cirkus a zadarmo no neberte to, naposledy som bol v cirkuse ešte ako 11 roční fagan. Prešli sme cez malí parčík a smerom k aule, v tom momente som začal tušiť že niečo nieje v poriadku a veru nebolo. Pekne sme vošli do auly kde už bolo zhromaždených ďalších 200 cirkusu chtivých zamestnancov.

A potom to začalo. Najprv vysoko adrenalínové vystúpenie rektora ktorý sa pokúsil do neho zakomponovať aj nie príliš vydarene humorne prvky o prepúšťaní technických zamestnancov lebo škola ma viac ako 800 technikou a iba 600 pedagógov (išlo o šetrenie aby mohol byt zostatku zvýšení plat lebo jeden pedagóg ma priemerne 30000 a technik až 12000). Adrenalínová časť jeho výstupu sa zaoberala priemernými (aj keď správne asi skôr by to malo byt relatívne priemernými) platmi zamestnancov. Za úplné najhoršiu časť jeho vystúpenia považujem záverečné poďakovanie za „hojnú účasť“ (ta je riešená komunistickým princípom dobrovoľnej povinnosti, kto nechce nemusí tam byt ale môže počítať s kárnym opatrením za neúčasť).
Po ňom obvykle vystupujú rôzni klauni a humoristi ako predseda akademického senátu (zoskupenie ritolezov) a zástupkyňa študentov (mlčiaca väčšina) v akademickom senáte
A sem tam aj nejaký osamelí bojovník za právo rektora na pochvalu.
Potom by mala nasledovať diskusia ale keďže všetkým je všetko jasne a súhlasia tak sa žiadna neodohráva(ako by sa aj mohla keď oni čítajú z papiera a vy máte diskutovať o tom čo vám prečítali). Ako zlatá bodka na záver vás vyprevadia hudbou členovia lokálneho folklórneho súboru (nemám rad ľudovky ale toto mi príde ako jediná trosku schopnejšia časť vystúpenia, aspoň sa to dá počúvať) a potom už len cesta späť do kancelárie a niekoľko dňové čakanie či vás rektor nájde na fotkách a uzná vám účasť alebo dostanete milý papierik o porušení pracovných povinnosti.

Príde mi to cele ako cirkus, každí rok tie iste reči tých istých ľudí rovnaký potlesk za ich blbé reči a tichý súhlas zúčastnených s tým čo sa povedalo.

Nuž a každí správni cirkus by mal mat aj nejaké adekvátne meno a myslím si že náš principál si zaslúži aby cirkus niesol jeho meno a preto ho slávnostne krstím na Cirkus Okenka.

Howg

Čo by bolo keby...

Objavila sa tu otázka jedného čitateľa a myslím že to stojí za krátku úvahu.

„Zaujimalo by ma (aj ked samozrejme nechcem, aby sa to skusalo), ci by holocaust vyzeral rovnako, keby ho realizoval iny narod...“

No holocaust, ono sa to má tak, to ktorý národ by ho zorganizoval nemení nič na jeho podstate, zmenili by sa okolnosti jeho vzniku a postihovane rasy či národy, rovnako aj spôsob terminácie a samozrejme do určitej mieri vyhladzovacia rutina. Ale podstata vyhladzovania by bola zachovaná.

Musíme pochopiť že Nemcom nešlo len o likvidáciu Židov, postupne mali byť vysťahované alebo zlikvidovane tri štvrtiny Slovanských národov (podľudí), zvyšok by slúžil ako pracovná sila.

Práve svojimi hlavnými znakmi, selekciou, rutinou, krutosťou a dosahom do každého kúta sa holocaust odlišuje od vyvražďovania.

Konečne Stalin podal dokaz o tom ako to vyzerá keď sa vykonáva masové vyvražďovanie vlastného národa (no vlastne cudzieho keďže bol Gruzínec, ale zároveň veľkoruský nacionalista).

Rovnako vlastne aj USA majú v histórii masové vyvražďovanie, veď zmasakrovali milióny Indiánov, ale je možné tieto prípady označiť za holocaust?

Myslím si že nie, v Stalinovom prípade išlo o teror ako nástroj moci, v prípade USA o klasické podrobenie slabšieho národa silnejším a potom už len brutálne potláčanie vzbúr, čiže niečo čo robili aj Angličania vo svojich kolóniách.

Takže odpoveď na tu otázku je
„Holocaust je holocaust a nezáleží na tom kto ho organizuje, to na čom záleží je vôľa vykonávať príkazy na vyvražďovanie, vôľa vraždiť a hlavne niekto kto tie rozkazy vydá.“

Konečné riešenie

História holocaustu je všelijaká. Sú taký čo ho odsudzujú a nevedia prečo a sú aj taký čo ho popierajú, čo je len hlúpe zatváranie očí pred pravdou.

Prvé čo si musíme vysvetliť je význam koncentračného tábora. Koncentračný tábor bol určený na koncentráciu ludí aby ich bolo ľahsie strážit a mať pod dozorom. Koncentračný tábor nebol nič nového keď v 1933 po krištáľovej noci začali SA zatvárať svojich oponentov a nepriateľov nacizmu ako aj členov zakázanej komunistickej strany. Dokonca aj Američania mali koncentračné tábory pre japonských obyvateľov USA, išlo o prevenciu pred špionážou.

Pre židov sa začalo ťažké obdobie v roku 1935 Norimberskými zákonmi ktoré ich zbavovali občianskych práv a nútili ich odovzdať väčšinu majetku k vytvoreniu evidencie a jeho využitiu v prospech nemeckého hospodárstva. V tej dobe sa uplatňovalo nútené vysťahovanie židov za poplatok, bohatý židia boli nútení platiť poplatok aj za chudobných židov a to za jediným účelom, aby ich zvisni majetok zostal v Nemecku.

Neskôr sa hovorilo o masovom vysťahovaní na východ do Ostlandu (útvar zahrnujúci Rusko a časť Bieloruska), najbláznivejšie bolo Himmlerove vyjadrenie o vysťahovaní na Madagaskar.

Samotne konečné riešenie vzniklo tak trochu absurdným spôsobom. Kdesi v roku 1940 začal Šéf WVHA Oswlad Pohl expanziu ríše SS na ekonomické pole. Začalo sa s využívaním väznou v táboroch na pracú v zbrojovkách SS a neskôr došlo aj k prenajímaniu väznou podnikom. Napríklad I.G. Farben, nemecký chemický koncern, začlenil svoj pracovni tábor Monowitz do Osvetimského komplexu ktorého súčasťou bol aj najvecsi vyhladzovací tábor Berezinka.

O tom ako sa na celu vec pozeral WVHA , Úrad pre výrobu a výzbroj SS, hovorí
“Odhad operačných údajov na väzňa určeného k upracovaniu:

Prenájom väznou koncentračných táborov priemyselným podnikom prináša priemerný zisk 6 až 8 ríšskych mariek, z nich sa odráta 70 fenigov na stravu a šaty. Ak predpokladáme že priemerná dĺžka života je 9 mesiacov, musíme znásobiť sumu 270. Celková suma je 1431 ríšskych mariek. Tento zisk sa môže zvýšiť racionálnym využitím tiel, prostredníctvom zlatých zubných protéz, vlasou, šiat, cenností atd. Na druhej strane každé telo predstavuje stratu 2 ríšskych mariek za kremáciu.”

Odsúdením na smrť bolo povolených 8 až 10 minút na vyzlečenie, odovzdanie cennosti a presun do plynových komôr. Ženám bolo povolených 15 minút aby im mohli ostrihať vlasy, ktoré potom boli predane na výrobu matracov.

Výsledok tých praktických skúsenosti a dôsledného dodržiavania uprednostnenia ekonomiky pred ľudským životom bol formulovaní na konferencii vo Wansee v januári 1942. Predsedal jej Reinhard Heydrich a zápis ktorý sa zachoval vypracoval Adolf Eichmann. Oficiálne sa stále tvrdilo že Židia budú vysťahovaní na východ kde budú pomáhať na výstavbe ciest a iných objektov. Reálne sa ich púť končila v koncentračných táboroch SS.

Samotne vyhladzovanie nieje nič nového spomeňme len krížovú výpravu proti katarom z Languedoc alebo Storočnú vojnu ktorá stála Európu viac životov ako druhá svetová vojna, prípadne rímske trestne výpravy keď vyhladili populáciu celých miest. Avšak nikto ho neprevádzal takým spôsobom ako nacisti.

Veď už len neslávni proces selekcie väznou po príchode do tábora na tých ktorý boli určení k upracovaniu a tých ktorý boli okamžite usmrtený je strašní a pri predstave že Berezinka mala štyri plynové komory a spaľovne s kapacitou 20 000 tiel denne je obludný.

Obludnosť sa zväčší s ďalšími číslami, napríklad šesť najväčších vyhladzovacích táborov na území bývalého Poľska má nasledovné počty obetí:

Chelmno 150 000, Belzec 600 000, Treblinka 700 – 800 000, Sobibor 250 000, Majdanek 200 000 a Osvetim-Berezinka viac ako jeden milión. Ak k tomu prirátame Židov zabitých na území Ruska a iných štátov Európy , čo je takmer tri milióny dostaneme neuveriteľne dobre fungujúci administratívni stroj na smrť. Rutina s ktorou to bolo robené a dôraz na maximálne ekonomické využitie prekonáva akúkoľvek vyhladzovaciu akciu v dejinách. Dôslednosť bola taká presná že existovali presne rozpisy vlakov a poctou mŕtvych. Toto celé dodáva Holocaustu ten strašidelní význam ako ho poznáme, prevedenie ceny ľudského života do chladných čísel a ekonomických odhadou.

P.S.: Nezdá sa vám že naša materialistická spoločnosť je rovnaká?