štvrtok, septembra 29, 2005

Ako vznikajú skriptá.

Dnes si povieme ako vznikajú skriptá. Teda popíšem vám tri názorné príklady.

Príklad prvý Ing P.

Ing P učí vlastní predmet a je to asi najžiarivejší príklad ako na vec. Ing p chodí hore dolu tri týždne, všetkých otravuje kvôli podkladom a potom sa doma pustí do písania. Úpravu má asi ako ja a gramatiku tiež podobnú takže keď to spíše dohromady, hodí si to na disketu, zoberie všetky podklady a papiere , prinesie kolegyni a tá mu spraví definitívnu verziu. Spoločne skontrolujú či sa niekde nepreklepla a nezmenila význam textu. Potom zoženie peniaze aby to kolegyni zaplatil a až potom to vydá.

Príklad druhý Ing S.

Ing S rovnako ako ing P učí svoj vlastní predmet avšak jeho postup je iný. Ing S nevie čo je to úprava a aj keď vie písať na počítači všetko dáva na papier. Tiež chodí a otravuje ľudí kvôli podkladom, potom vyznačí na papierik ktorý z podkladov sa kde nachádza v poradí a na jednotlivé podklady ich číslo poradia a celu tu kopu prinesie kolegyni na prepísanie. Snaží sa ich rýchlo vydať a kým ho kolegyňa neustále neotravuje tak si na peniaze čo jej ma zaplatiť nespomenie.

príklad tretý doc. P.

Doc. P zoberie svoje staršie skriptá pomení v nich potrebné dáta a prinesie si to na prepísanie potom to doma skontroluje porobí technické zmeny tipu tu by mala byt čiarka a miesto tohto slova dáme toto. Potom to znovu skontroluje a stojac nad kolegyňou jej diktuje opravy, zmeny a úpravy. Potom chodí pravidelne tri - štyri krát za deň buzerovať prečo to ešte nieje. Na zaver sa výdaju skripta a on tak po pol roku donesie kolegyni veľkodušne bonboniéru miesto toho aby jej vyplatil peniaze ako to je v zmluve.

príklad štvrtí doc. K.

Docent K zoberie českú učebnicu na papierik vyznačí ktoré strany treba prepísať do slovenčiny a bez ohľadu na to ako to sedí alebo nesedí to vydá ako skriptá. O peniazoch nemá význam sa sním baviť.

streda, septembra 28, 2005

Koľko metrov máme?

Dnes ma situácia donútila položiť si nasledovnú sériu otázok:

Je dobré mat na rôznych ľudí rôzne metre? alebo je lepšie mat iba jeden? alebo na každú skupinu ľudí jeden?

Nuž a prečo som si ich položil? Na našej nemenovanej univerzite zase prišla na pretras problémová otázka ktorá sa mnohým nepáči.

Majú sa zamestnanci zapisovať do knihy dochádzky a vypisovať si priepustky?

Zoberme si reálny stav, technický pracovnici majú pevne stanovenú pracovnú dobu od 8:00 do 16:00 a preto nemajú problém túto skutočnosť zaznamenať do knihy dochádzky. Na druhej strane sú pedagógovia ktorý majú pohyblivú pracovnú dobu, posúvajú si ju podľa výučby tak aby tu boli predpísaní počet hodín. Ak neučia majú tu byt od 9:00 do 14:00 a problém je na svete.
Teda neviem ako kde ale u nás je to problém, predsa len zoberte si koľko užitočnej roboty môžete za 5 hodín spraviť, len to by tu museli byť. Lenže jeden pedagóg nemá čas byt na svojom pracovisku lebo ako spolumajiteľ súkromnej firmy a súdni znalec nemôže sedieť od deviatej do druhej na zadku. Ďalší sa nedokáže v zhone ktorý tu panuje sústrediť na prácu a preto musí dva týždne pracovať doma, aj keď by určite bol radšej na pracovisku. Iní ide doktorovi, len netuším prečo sa chválil že si bol vyberať nový nábytok, a strávi tam celí deň. A ešte ďalší pracuje usilovne doma na rozvrhoch a rozdelení výučby, len netuším ako to zvládne lebo všetky údaje sú v databáze a z domu sa na ňu určite nedostane (nieje žiadni hacker). Posúďte sami trúfnete si niečo takéto zapísať do dochádzky? Predsa len čo ak príde kontrola? Aby sme si povedali pravdu asi nikto nemá odvahu si to napišať do dochádzky a tak sa proti zapisovaniu bojuje.

Druhý problém sú priepustky. Ten je trosku iní veď komu by sa chcelo doliezať za šéfom aby mu dal pečiatku a podpis že má povolenie opustiť pracovisko? Asi nikomu a dupľom ak nemá dobrého šéfa. Lenže podľa nariadenia rektora sa majú priepustky vypisovať. A tu sa k slovu dostavajú rozdielne metre "technici nech si priepustky vypisujú ale prečo by to mali robiť pedagógovia?", pripadne "technici majú pevnú pracovnú dobu tak nech si vypisujú priepustky ale ako môže pedagóg vedieť ktorý deň tu koľko hodín bude?"(čítate správne tú druhú otázku som si nevymyslel ale na vlastné uši počul). Celkom by ma zaujímalo k čomu majú rozvrhy. Nuž a tak sa začalo raziť heslo "priepustky ANO , ale len technici". Celkom bi ma zaujímalo či mi niesme ľudia alebo sme pre nich spodina?(aj také som už počul keď jeden pán docent povedal "Čo som ja nejaký technik aby som sa zapisoval?") Alebo sami seba považujú za nejakých nadľudí?

Áno, beriem, priepustky sú v konečnom dôsledku dobra vec, chránia zamestnanca pred zamestnávateľom a zbavujú zamestnávateľa zodpovednosti za zamestnanca mimo pracovisko. Navyše je to dobrý spôsob kontroly pohybu zamestnancov. Lenže nemal bi sa robiť čiastkovo lebo potom stráca význam. Takže všetci alebo nikto.

Tento problém zatiaľ nieje doriešení a neviem či sa nájde vôla doriešiť ho, skôr sa všetko vráti k Status Quo ktoré tu bolo aj predtým.

Celú túto vec som splodil kvôli tomu že moja šéfova ma dnes s týmto problémom pekne naštvala.

Vážený pedagógovia nám je dosť jasne že škola bez vás nemá význam ale vy si uvedomte že bez nás tá škola nebude fungovať. A keď nefunguje administratíva niesu ani výplaty.

P.S.: ospravedlňujem sa týmto všetkým poctivým pedagógom a chcem povedať že oceňujem ich prácu zo študentmi, určite to nieje žiadna sranda(poznám pár aj tých poctivých ako napr. môj švagor)

utorok, septembra 27, 2005

Rozhovor zo Suchotkynom.

Čas: sobota ráno 7 hodín aj nejaké minúty

Miesto: moja izba.

Ranné mrákoty, sucho v ústach , zlepené oči a v hlave pomali sa rozbiehajúci kolotoč bolestivých otázok. Kto si , kde si a čo sa to včera dialo? Zrazu počujem:

„Vstávaj musíme sa porozprávať“.

Čo? Rozprávať? S kým? Kde?

„Mohol by si ma už láskavo vnímať? Zbytočne ti budem niečo hovoriť keď nevnímaš“

A koho mám vnímať?

„No pozri sa mňa predsa. Bolí ta hlava a nevieš sa sústrediť?“

„Kto si? Hej bolí ako koňa prečo?“

„No chcel som ti poradiť ako sa s tou bolesťou vysporiadať ale ak chceš radšej pretrpieť celí deň prosím uži si.“

„Nie len mi to povedz, snáď si to zapamätám“

„Tak sa konečne preber a nebude to snáď“

„OK už ta vnímam, tak čo si chcel?“

„No veď vieš dobru radu. Klin sa klinom vybíja.“

„Čože? A tomu mám ako rozumieť?“

„Bože to si vždy taký prispatý?“

„Obvykle nie len dneska je ťažké ráno.“

„Tomu sa ani nedivím že je ťažké“(zaznie smiech)

„Ti vieš čo sa včera dialo?“

„Hej viem preto som tu“

„Tak mi povedz čo sa stalo.“

„No držal si sa do takej jedenástej celkom dobre ale potom si chytil slinu a ožral si sa. No a keď že klin sa klinom vybíja tak si daj ešte jednu vodku.“

V tom momente som konečne rozlepil jedno oko a zakalením zrakom sa pokúsil lokalizovať zdroj hlasu. Nikoho nevidím. Do čerta zase som sa ožral a bol tu Suchotkyn. Do čerta aj zo Suchotkynom dal by som si vodku.

Koľkí z vás si pamätajú podobný rozhovor?

TOPlist