Pred pár dňami som zhliadol akúsi reláciu TA3 (áno, ja, televízny nepozerač) venovanú (asi, nevidel som od úplného začiatku) rozličným e-technológiám. Celkovo som zachytil dva posledné príspevky. Jeden sa týkal akéhosi novootvoreného hotela prešpikovaného počítačmi, dotykovými obrazovkami a kamerami, ktoré umožnia hosťom riešiť všetko, načo si len zmyslia z pohodlia hotelovej izby. Podľa hotelového megazmrda sa hostia len tak pohrnú, veď takéto techno inde nenájdu a dnes je to in. Moja prvá reakcia bola - to by ma zaujímalo, aká je hodnota žiarenia (vyžarovania?) týchto prístrojov na jednotlivých izbách, istotne to nebude málo; no teda, tam by som bývať nechcel. No táto reakcia ustúpila inej, ktorá sa mi vopchala do vedomia po zhliadnutí druhej reportáže. V nej sa šéf istého španielskeho klubu chválil, že zaviedli pre kunčoftov novú službu - čip pod kožu, vďaka ktorému ochranka ihneď zistí, čo za vtáka sa to do baru dovalil, či nerobil v minulosti slotu (pardón, zlotu som chcel napísať), či a akú má sekeru a pod. Okrem toho sa na obrazovke pretŕčali dve devuchy (vo veku, v akom by im v USA nenaliali) a chválili sa, ako sú in, lebo ony už čip implantovaný majú. V tom momente sa mi oba príspevky zliali do jedného a vyžarovanie odkráčalo do preč, pretože mi v hlave začala strašiť paranoja: byť sledovaný/sledovateľný je dnes in. Internet i kamerové systémy v mestách sú dnes bežnou realitou. Obe veci sú dobré (napr. vďaka internetu si môžete prečítať aj toto), lenže vďaka nim si zvykáme na isté obmedzenia svojej slobody, ktoré sú však (zatiaľ) vyvažované starostlivosťou matrixu o našu bezpečnosť. No tým, že si na takéto obmedzovania zvykáme a stále viac ich považujeme za samozrejmosť, dávame matrixu možnosť experimentovať s ďalšími druhmi obmedzovania. Tým ďalším zrejme budú práve implantované čipy. Zatiaľ sa stávajú bežné iba u zvierat (hoci môj obľúbenec JXD na vlastnej koži pocítil, že ide o bolestivý fenomén, teda vlastne týranie zvierat - viac v Reflexe 3/2006), no možno predpokladať, že tlak na "čipovanie" ľudí bude silnieť. A to už je vážny problém. Už som to zrejme niekde písal, no opakujem: v dohľadnej budúcnosti budeme postavení pred voľbu - chceme spoločnosť slobodnú alebo bezpečnú? Súčasný stav, kedy sa matrix (aspoň de iure) snaží o rovnovážny stav medzi týmito hodnotami je zrejme neudržateľný. Treba si však položiť otázku, ako zabezpečiť absolútne bezpečnú spoločnosť. Odpoveď je pritom ľahučká: absolútnym dohľadom nad jednotlivcom. Iba v prípade, keď v každom okamihu vieme, čo jednotlivec robí, môžme zabezpečiť, aby nerobil niečo nelegálne či zlé. To už vedeli Zamjatin, Orwell, W.S. Burroughs, P.K. Dick a ďalší pred mnohými rokmi. A písali o tom ako o neprijateľnej verzii života v spoločnosti. Mediálne masáže typu reality shows, hrozba terorizmu, alebo na začiatku spomenuté "party čipy" však na mňa pôsobia ako reklama práve na takúto budúcnosť. Ale je možné, že som proste staromilec, ktorý nevie, čo je progres, a ktorý je odsúdený na vyhynutie ako dinosaury.
P.S.: Kvôli vyváženosti: spomenul som absolútne bezpečnú spoločnosť, musím teda prehodiť pár písmen i o absolútne slobodnej spoločnosti - čiže o spoločnosti, kde nejestvujú nijaké oficiálne regulačné či kontrolné mechanizmy. Je jasné, že za súčasného stavu vecí znamená takáto možnosť minimum bezpečnosti jednotlivca - a to sa mi tiež nevidí celkom príťažlivé.
