Filmové návraty

Ivan Groznyy I (1944)
Ivan Groznyy II : Boyarsky zagovor (1958)
Ivan Groznyy III

Po dlhej dobe zháňania a hľadania, sa mi do rúk dostala kopia jedného z najväčších skvostov ruskej kinematografie. Už meno samotného režiséra je svetoznáme, veď Sergei M. Eisenstein vytvoril také filmy ako Krížnik Potemkin, či Alexander Nevský ale tento film sa stal jeho Majstrovským kusom.

Prví diel sa zaoberá uchopením moci Ivanom veľkokniežaťom Moskovským ktorý sa nechal korunovať za Cára celého Ruska. Pozrieme si jeho korunovačnú reč, svadbu, boj proti Tatárom v Kazany a samovyhnanie do dedinky Alexandrovka, ako aj sprievod Moskovčanov ktorí ho prišiel prosiť aby sa vrátil.
Eisenstein nám predstavuje Ivana ktorí sa snaží zbaviť bojarov. Ohrozujú jeho vládu a ako nám ukážu Ivanove spomienky, spôsobili podľa jeho mienky Rusku straty územné aj ekonomické. Zabili jeho matku a zosadili jeho otca Alexeja. Režisér sa snaží ukázať nám prečo a ako sa z Ivana stal tyran ktorého sa báli. Snaží sa aby nás postava Ivana zaujala aj keď má v nás budiť strach.

Druhý diel začína zradou princa Kurbského, vojvodcu Ivanových armád. Vzdá sa Poliakom a prisahá vernosť poľskému kráľovi. Ivanova teta Jefrozina Starytská organizuje medzi bojarmi sprisahanie. Chce dosadiť na trón svojho hlúpeho syna Vladimíra ako bojarského Cára. Ivan ktorého ženu otrávila jeho teta, opustený priateľmi povolá na dvor bojara Kolycheva (mních Filip) ktorého menuje metropolitom Moskovským. Dúfa Že v ňom nájde priateľa ale Kolychev sa rozhodne postaviť na stranu bojarov a donútiť Ivana aby sa podvolil cirkvi. Ivan nakoniec presadí svoju vôľu a nechá Filipa zatknúť svojou tajnou políciou Oprichkina, ktorých zároveň pozdvihol vo svojej priazni na svoju osobnú stráž. Použil ich na likvidáciu bojarov. Na konci Ivan na hostine opije svojho synovca Vladimíra, korunuje ho na cára a pošle do kostola na večernú modlitbu. V kostole však čaká vrah. Nieje vôbec ťažké pochopiť prečo tento film skončil v trezore. Stalin určite nemal problém stotožniť sa s Ivanom. Ich metódy a prístup k riešeniu problémov boli rovnaké. Ivan brutálny despota ktorý si nerobí starosti s tým že dá popraviť par desiatok alebo stoviek ľudí (vraj 1400 celkovo).Násilnícke metódy ktorými Ivan konsolidoval svoju moc a získal nové územia pre Rusko pripomínajú Stalinove metódy.

Tretí diel. Aby som pravdu povedal ani som netušil že mal byt nejakí tretí diel. Zistil som to keď som zháňal nejaké info o prvých dvoch dieloch. Takže bolo vraj natočených 20 minút filmu ale Stalin rozkázal aby boli zničené. Zachovalo sa 4 minúty a 20 sekúnd ktoré ukazujú ako nemecký rytier ponúka Ivanovi svoje služby ako tréner pre neho a jeho bodyguardov. Fjodor Basmanov, Ivanov strážca chodí po izbe ako keby niekoho hľadal a kričí na nemeckého rytiera že klame. Vyhráža sa mu že skončí rovnako ako ostatný čo klamali a snaží sa vystrašiť ho tím že mu ukáže ako skončil posledný špión v jame s kolmi. Ivan mu potom ponúkne miesto v svojej osobnej stráži. Rovnako je tam krátky záber Alžbety I.

Film ma zaujal hlavne svojou kamerou a hereckým prejavom. Teatrálne gestá ktoré normálne patria skôr do divadla vo filme dotvárajú často dojem tajomnosti a strachu. Kamera zaberajúca často oči hercov ktoré sa snažia vyzerať hrozivo je majstrovsky zvládnutá. A niektoré scény bi sa dali s kľudom označiť za nádhernú skrytú satiru. Napríklad scéna keď Ivan posiela vyslanca do anglická aby pomohol ich lodiam doplávať do Ruska z Bieleho mora. Scéna začína Ivanom sediacim v kresle ale postupne prejde na jeho tieň na stene. Keď podáva poverovacie listiny vidíte veľký Ivanov tieň a maličký tieň vyslanca. Medzi nimi je tieň glóbu a Ivan vyzerá ako keby sa ho chcel zmocniť. Človeku možno prebehne po tvári nostalgickí úsmev keď zisti že je čierno bieli ale dojem to nekazí. Sfilmovaná divadelná hra, aj tak bi sa dal tento film označiť. Ak budete mať príležitosť tak si tento film rozhodne nenechajte ujsť.