Keď dvaja strihajú to isté

nieje to vždy to isté.

Kdesi čo si v roku 1984 bol natočený film podľa knihy Franka Herberta , Duna. Réžie sa chopil jeden z najlepších amerických režisérov, David Lynch. Samotná kniha Duna patri medzi najlepšie diela sci-fi (v mojom osobnom rebríčku je number one), zaradila sa medzi také diela ako je Assimovova Nadácia, Dickov Blade Runner či Sturgeonove Snívajúce drahokamy.

Mnoho Herbetových fanúšikov očakávalo od filmu verné spracovanie. Podľa mňa Lynch dokázal viac ako sa od neho očakávalo. Mystická atmosféra filmu sa bez problémov vyrovná knihe. Gigerova harkonenska architektúra je úchvatná svojou temnotou a tragické postavy ako vojvoda Leto Atreides vás donútia zamyslieť sa nad vašou existenciou.

Tento film každí z nás videl mnoho krát. Ostatne televízie ktoré sa na našom území dajú chytiť ho vysielajú najmenej raz do roka. Je to už nejaký piatok čo sa mi do rúk dostala predlžená verzia. Presnejšie je dlhšia o 25 minút aj 45 sekúnd :-)

Pre tých čo videli iba pôvodnú verziu (Producent Cut) bude najväčším bonusom a šokom zároveň úvod. Pre fanúšikov knihy to bude prvé z radi zadosťučinení.

V pôvodnej verzii po úvodných titulkoch na vás vykukne tvár princezni Irulan (Virginia Madsen). V predĺženej verzii sa na vás nikto nepozerá, zato vy sa pozeráte na TV a neviete sa odtrhnúť. Miesto suchej a nezaujímavej reči o tom v ktorom roku sa príbeh odohráva a veľmi zbežnom zoznámení s reáliami, sa dozviete oveľa viac. Úvodných 5 minút strávite pred kreslením komiksom ku ktorému vám beží výklad. Dozviete sa o služobníckom džiháde a jeho vplyve na vznik, Gildi, Bene Gesseritu a impéria.

Ďalší podobne dôležití prvok je boj Paula Atreida s Jamisom. Tento síce ľuďom ktorý nepoznajú knihu nič nepovie ale všetci ostatný pocítia že film je zase o kúsok kompletnejší (mne osobne pravé táto scéna chýbala najviac). Na koho by nezapôsobili Jessicine slova “Tak aké je to byt vrahom?”

Ďalšie bonusy už niesú tak postrehnuteľné ak nepoznáte dobre kratšiu verziu aj knihu. Jedna sa napríklad o par sekúnd dlhšie zábery na Červou a fremenov. Takmer o 3 minúty dlhší útok Harkonnenskej armády na Atreidske pozície na Arrakise. Pripadne Paulou prví vstup do fremenskej jaskyne a jeho účasť na prvom fremenskom obrade, kde jeho matku Jessicu vyhlásia za sajjadinu.

Celkovo na mňa tato režisérska verzia pôsobí veľmi dobre a nemal bi som žiadne námietky ak by bola o pol hodinku - hodinku dlhšia :-) vzhľadom na zložitosť Herbertovho sveta bi to bolo len dobre lebo tam je vždy čo vysvetľovať :-) Aj tak tých 25 minút z toho robí úplne iný film.

Môj záver je , ak sa vám pôvodná verzia nepáčila tak si pozrite túto.