Výskum na tri spôsoby

Výskum ako platená dovolenka.

Predstavte si že ste mladí inžinier, phd a mate možnosť ist na mesiac do Turecka (Dánska, USA, Belgicka, Bieloruska atd.). Jediný problém je v tom že dokonca aj keď to mate ako študijní pobyt musíte stále zaplatiť celkom slušnú sumu, plus letenku a samozrejme zobrať si vreckové. A tu ako pomocne laso sa objaví výskum. Stačí ak ste na nejakom výskume ako spolu riešiteľ a mate možnosť ist do vybraného štátu zadarmo. Vy si len zoberiete nejaké peniaze navyše a mate vystarene. Mate síce nejaký program ale v porovnaní s vaším úväzkom je to smiešne a navyše máte volné víkendy.

Výskum ako platene články.

Ste 45 roční docent ktorý zbiera body do publikačnej činnosti a nepohrdne ani tými peniažkmi navyše. A tu prichádza na rad výskum. Ako zodpovedný riešiteľ máte možnosť nechať si preplatiť cestu, ubytovanie, stravu a uverejnenie článku. Proste darovaní bod a navyše pekný výlet. Pekne sa tam o vás postarajú a okrem 15 minút na prezentáciu príspevku plus desiatich na diskusiu máte volný program.

Výskum ako prilepšenie.

Potrebujete písať pracú alebo článok či proste pozerať film? Žiadni problém ak si môžete napísať výskum tak nieje čo riešiť. Pracujete na univerzite a tá má uzavreté výhodne -nevýhodné zmluvy s rôznymi firmami a tým pádom síce nemáte boh vie aký vyber ale za takú sumu že si môžete kúpiť o triedu lepší notebook alebo dataprojektor, pripadne obidve veci. Jedine čo treba spraviť je napísať výskum a ako spolu riešiteľov správnych ľudí. A máte doma prenosné kino zadarmo. No neberte to.

Aj takto vyzerá výskum v podaní niektorých ľudí.

Coil na večné časy a nikdy inak

Tak sa konečne dostávam k môjmu milovanému Coilu. Zatiaľ viete iba to, že je to u mňa kapela No.1, ďalšie info nasleduje:
Skupinu dal začiatkom 80. rokov dohromady fanúšik Throbbing Gristle a Psychic TV Jhon Balance (krstné meno je napísané správne) a exčlen oboch spomínaných združení Peter "Sleazy" Christopherson. Ďalší členovia postupne prichádzali a odchádzali, z tých najdôležitejších menujme Stephena Throwera (dnes Cyclobe), Thigpaulsadru (ten - nie tá Thigpaulsadnra, dnes Thigpaulsandra), exmanželov Drewa a Rose McDowellovcov a pár ďalších šialencov z okruhu britskej avantgardy (viac na www.brainwashed.com).
Hudba Coilu sa nedá zaradiť do žiadnej škatuľky, je to elektronická hudba v najširšom možnom význame tohto slovného spojenia. Objavujú sa v nej prvky industriálu, ambientu, technopopu, tanečnej hudby a toho, čomu sa dnes hovorí darkwave. Coil si vždy išli vlastnou cestou a tak trochu dláždili cestu pre ostatných.
Debutovali v roku 1984 albumami Transparent (pod alternatívnym menom ZosKia) a (už ako Coil) Scatology. Tomuto albumu predchádzal singel How To Destroy Angels - hudba určená na evokáciu mužskej sexuálnej energie so zvukmi tibetských mís a šermujúcich kordov (alebo čo to tam znie). Hlavne Scatology vzbudila značnú pozornosť, najmä svojím surovým postindustriálnym zvukom a tajuplnými náladami. V roku 1986 vychádza nemenej cenená doska Horse Rotorvator s tematikou smrti a sexu. Hudba osciluje medzi nádhernými melódiami (Ostia, Who By Fire - prerábka songu L. Cohena) a fakt drsnými kúskami (Anal Staircase, Penetralia, Circle Of Mania). Po albume pozostal dostatok materálu na "doplnkový" album Gold Is The Metal (1987). V tomto období sa Coil angažujú aj v tvorbe filmovej hudby - začína sa ich spolupráca s Derekom Jarmanom a pre Clivea Barkera skomponovali hudbu k filmu Hellraiser. Tá však asi bola pre diváka príliš desná, pretože sa vo filme napokon objavila iba jej symfonická verzia.
Na prelome 80. a 90. rokov začínajú Coil experimentovať s tanečnou hudbou (a aj s tanečnými drogami), čoho výsledkom je jednak výborný album Love´s Secret Domain (aká je skratka tohto názvu?) (1991) a jednak tanečno-ambientný projekt ELpH. Od polovice 90. rokov sa Coil stále viac prikláňa k ambientu, toto zaradenie však treba brať s rezervou. Signifikantné sú najmä albumy Black Light District: A Thousand Lights In A Darkened Room (1996) a Time Machines (1998). Hlavne druhý z nich je mimoriadne pozoruhodný. Tvoria ho štyri dlhé minimalistické kompozície, každá odkazujúca na inú drogu. Ozveny tohto diela sa ťahajú aj ďalšou tvorbou Coilu. Počuť to napríklad na dvoch albumoch Musick To Play In The Dark (1999/2000), na šialenom kúsku Queens Of The Circulating Library (2000, hosťuje Tigpaulsandrova mama), čo je vlastne Time Machine Live, alebo zbierke syntetických zvukov nazvanej Constant Shallowness Leads To Evil (2000), kde sa vám zamotá hlava už z toho, ako tam nesedí stopáž na CD. Nesmiem vynechať ani skladbu Amethyst Deceivers, ktorá sa stala hitom koncertov v posledných rokoch skupiny a prekrásny album The Remote Viewer (2002). Ono toho pozoruhodného je v tvorbe Coilu oveľa viac, ale nechcem to zbytočne naťahovať.
Spomenúť treba aj mimohudobný kontext kapely. 1. Jhon a Peter sú (boli) 4% menšina a dosť sa angažovali aj v rozličných s tým súvisiacich projektoch (od performance Plastic Spider Thing po výukovú videokazetu Sprievodca homosexuála bezpečným sexom). 2. Coil sa venovali mágii, najmä odkazu A. Crowleyho a A. O. Sparea, chaosmágii a pod. Je to cítiť nielen z textov, ale aj zo samotnej hudby.
Coil sa pohybovali v okruhu kapiel ako Non, Nurse With Wound, Current 93, ale občas si zaspolupracovali aj s Nine Inch Nails (nejaké remixy, okrem toho im Reznor vydal nejaké albumy v USA) a Christopherson natočil nejaké klipy aj pre Rage Against The Machine a Erasure (to je dvojkombinácia, čo?)
Iste ste si povšimli, že o Coile píšem v minulom čase. Veru tak, 13. XI. 2004 Jhon Balance odišiel z tohto sveta a skupina Coil zanikla. Ich hudba našťastie zostala.