Škatule, škatule, hýbte sa!

Dnes teda, milé deti, o škatuľkovaní.
Mnohí z nás si ešte pamätajú druhú polovicu 80. rokov, kedy sa spoločnosť (nielen slovenská) rozdelila na dva extrémne znepriatelené tábory. Áno, správne, hovorím o dnes už pozabudnutom fenoméne depešáci vs. metalisti. Bolože to radosti patriť do niektorej z týchto frakcií. Neobmedzené možnosti nadávať na opozíciu, občasné prerastanie slovných potýčok do stručnejšej a výstižnejšej (ručnej) formy. Ba vyskytovali sa i teroristické činy. Napr. na jednej depešáckej akcii v Šali aplikoval akýsi nepodarok (dokonca s kratšími vlasmi ako ja - a nebol to hololeb) do sály cca 8x8m slzotvorný plyn (samozrejme, našli sa zodpovení jedinci a nepodarok bol spacifikovaný a tuším aj odvedený represívnymi štátnymi orgánmi). Tak-tak boli to skvelé časy. A nepominuli.
Ľudia sa prosto radi spolčujú. Nič proti tomu. Občas je však dobré vedieť, či spolok ku ktorému patrím má naozaj aj nejaký zmysel, alebo či je to proste o chlastaní piva a svalnatých rečiach, alebo dokonca len o tom "byť rovnaký, aby som bol iný". Na to je spor depešáci-metalisti výborným príkladom. Najradikálnejší jedinci na oboch stranách veselo ignorovali fakty ako že David Gahan bol pôvodne pankáč, že Dave Clark (neskôr Erasure) začínal ako folkáč, že Martin Gore skladá (tuším dodnes) zásadne na gitaru, že spústa metalových kapiel už na prelome 70. a 80. používala elektroniku a hlavne, že existovali už aj v tom čase kapely, ktorým spor gitara-synťák bol shumafuck a veselo hrali na čom chceli. Čas to vyriešil aj za radikálov. S príchodom tanečnej hudby síce spor eskaloval, ale potom čo vznikli Nine Inch Nails, čo mnohé gitarové legendy kývli na remixy a z nórskeho death metalu sa stala dark vawe, vášne ochladli a dnes už je spojenie (nu-)metal a DJ asi také vzrušujúce ako erotické reklamy po 22:00 (puberťáci si idú oči vyočiť).
Je proste jedno, či robíte muziku na počítači, španielke alebo hoci na hadici od vysávača (nech žijú KCh a VV). Dôležité je iba to, či je tá muzika dobrá alebo nie. Treba si uvedomiť, že škatuľky sú dôležité predovšetkým pre kritikov, poslucháč by mal poslúchať vlastné uši. A je to tak aj s autami, knihami, lietadlami, sochami a vôbec všetkým, o čo sa ľudia zaujímajú.
A teraz konečne prichádza moralizátorský záver.
Pred časom sa mi dostala do rúk kniha českého psychológa Petra Bakaláře Tabu v sociálních vědách. V nej autor veselo škatuľkuje, tentoraz však ľudí samotných. Proti mnohým údajom v nej uvedeným nemám námietok. Medzi rasami esistujú genetické rozdiely. Medzi rasami možno nájsť rozdiely v úrovni využívania jednotlivých duševných schopností. Treba, samozrejme, poznamenať, že nejde o žiadne prevratné novinky, vo vedeckom svete sa o týchto veciach vie už desaťročia (že sa o nich málo hovorí je už druhá vec, ale nie sú to tajné informácie). Takže ani nič proti tomu, že ich Bakalář uvádza. Horšie už je, že sa na základe týchto dát snaží o akúsi úvahu nad tým, ktorá rasa je najlepšia a čo z toho vyplýva. Moja odpoveď je, že nie je najlepšia rasa, nanajvýš z pohľadu konkrétneho človeka - napr. Picassovi bola možno bližsia negroidná rasa, ktorá má vyššie estetické cítenie (ak som si to správne zapamätal) a napokon, vplyv afrického umenia na kubizmus je známa vec. Ale zovšeobecňovať? A brániť sa genetickému "znečisteniu"? Moja rodina má už oddávna nejakého toho psa. A vždy to bol "čistokrvný" pouličný smetný snorič (PSS). Za čistokrvný "klon" (nič proti) by som nemenil. Nechcem generalizovať, ale PSS sa v podstate nedá použiť iba na výstavy (hoci existujú prehliadky "orieškov"). Ono asi je lepšie genofond z času na čas premiešať, vyhneme sa deformáciám a slepým uličkám.
Takže, je lepší Depeche Mode alebo Manowar? Alebo je lepšie počúvať hudbu?

Krátko o budúcnosti polície

V ostatnom čísle Reflexu (36/2005) som narazil na článok o iniciálcii nového ojabuna (vrchného padoucha) jakuzy. To by samo osebe nebolo až tak zaujímavé, keby v článku nebola i krátka história tejto známej japonskej firmy. Okrem vysvetlenia jej názvu sa tu objavila i informácia o tom, že jakuza vznikla vlastne z policajných zborov - z (ako sa píše v článku) kást hatamoto jakko a mači jakko, ktoré mali za úlohu udržiavať poriadok. Pomerne skoro si však začali vylepšovať svoj príjem výpalným a ďalej to už poznáme z easternov.
Prečo o tom píšem? Na prvý pohľad by sa možno zdalo, že európska tradícia organizovaného zločinu je iná (mafia ako parta jánošíkov, protiokupačné bojové jednotky na Korzike a pod.), že tu bol vždy jasný rozdiel medzi pandúrmi a zbojníkmi. Akože aj bol. Lenže ony sa tie rozdiely môžu pomerne rýchlo zmazávať. Nejde ani tak o jednotlivé prípady policajtov previnivších sa korupčným správaním, či dokonca vymáhaním výpalného (lebo aj také veci sa, žiaľ, dejú a nielen v karpatskej kotline). Oveľa nebezpečnejšie však je, ak sa takéto prípady prestanú považovať za fuj-konanie samotnými policajtami. A veru už som (neraz) počul policajta obhajovať úplatok argumentom o nízkom plate. Faktom je, že policajti zasa až tak dobre nezarábajú. Za pomerne výstížný považujem výrok, že práca polície vyžaduje osobnosť so silným morálnym cítením, ale že taká osobnosť to za tie peniaze robiť nebude, tak treba brať, čo je. To nie je, prosím, útok proti príslušníkom PZ SR, lež prosté konštatovanie faktu, že všetci sme ľudia a teda každý z nás vidí problém inak - resp. niekto ho nevidí ako problém. Čo však problémom naozaj je, je výhľad, že ak akceptovanie neetického správania sa policajta bude narastať, dostane možno ofickálne podsvetie ozaj mocného konkurenta. Možno je to sci-fi, ale v Japonsku sa tak (aspoň podľa autora spomínaného článku) už stalo a problém je na svete.
Čo teda robiť? Zdvihnúť policajtom platy? Je to riešenie, no pochybujem, že to problém vyrieši. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že potreby rastú rýchlejšie než plat, resp. pri každom zdvihnutí platu porastú potreby viacnásobne. Koniec-koncov, máme na slovensku lepšie platené fleky (politika, súdnictvo...) a pochybujem, že sa tam korupcia nevyskytuje.
Druhý spôsob je (žiaľ) dlhodobý a jeho efektivita rastie iba pomaly. Ide o to, neustále pripomínať policajtom, že na ich správanie sú kladené oveľa vyššie nároky, než na správanie "civila". Veď sa ako môže strážca poriadku správať v rozpore s poriadkom, ktorý stráži?
Toto nie sú nejaké definitívne závery, skôr ponuka: rozmýšľajte, diskutujte.

Úrady naše.

A teraz si dáme straší príbeh o nasej byrokracii:-)

Takže kdesi v roku 1996 som sa presťahoval do môjho terajšieho bydliska, vtedy to vyzeralo že naši sa budú narýchlo sťahovať k babke, lebo dedko mal jedno zo svojich problémových období a tak sme sa dohodli že im zatiaľ dám napísať len prechodný pobyt u mňa. Dedko sa z toho dostal a tak sa naši nesťahovali, lenže nechali sme im prechodný pobyt aj naďalej.

Asi tak dva a pol tri roky dozadu sa otcovi podarilo stratiť občianku. Išiel teda k našim orgánom, pardon policajtom aby si vyplnil papiere a dali mu novu. Lenže naši orgány zahlásili že podľa zákona musí priniesť potvrdenie o prechodnom alebo trvalom pobyte z matriky. Tak sme tam išli, ja ako majiteľ bytu aby som dosvedčil že u mňa býva. Nuž a hneď sme sa rozhodli pri tej príležitosti zmeniť mu pobyt z prechodného na trvali veď to vtedy vyzeralo že sa tak skoro neodsťahujú. Tak sme si 45 minút postali v rade tvorenom 6 ľuďmi (s nami 8), vošli sme dnu a otec začal vysvetľovať že stratil občianku a na to aby mu vydali novú potrebuje potvrdenie o mieste pobytu. Pani pri okienku sa ma opýtala na adresu a potom zavalila prvý hlod, začala si od otca pýtať občianku. Bez tej mu vraj žiadne potvrdenie nemôže vydať. Videl som na otcovi ako mu nabehli žili na čele a bolo mi jasne že hladina jeho nasranosti začala prudko stúpať a ak pani povie ešte jednu podobnú hlúposť tak si to odnesie bez ohľadu na to či to je chyba jej alebo zákona. Nuž a pani nás nenechala na tú druhú hlúposť dlho čakať, začala si odomňa pýtať List vlastníctva ktorý nebude starší ako tri týždne. Teraz vyskočil adrenalín mne ( myslím si že za taký skok by sa ani Sergej Bubka nemusel hanbiť), čo to je za hlúposť? To mi chce ta pani tvrdiť že po troch týždňoch List vlastníctva nieje platni? To po troch týždňoch môj byt nieje môj? Alebo ako to myslela? A pani si veselo mlela svoje “ vy mi musíte dať občianku a vy máte mat list vlastníctva nie starší ako 3 týždne, taký je zákon”.

Je Pravda že ja niesom nejako výrazne hádaví tip takže som sa proste otočil a išiel von, rovnako je pravdou že som nemal chuť bit prítomní keď otcovi naozaj prasknú nervi, viem čo dokáže a ani tie kožené dvere bi ten krik nezadržali. Takže som išiel pred budovu zapálil si počkal 5 minút a potichu sme odišli domou.

Je to asi rok dozadu čo začal mat dedko znovu zdravotne problémy a otec sa presťahoval k nim aby sa o neho mohol starať, na to aby dostal opatrovnícke (jedna sa o akúsi výplatu za starostlivosť o nemohúcich dôchodcov) potreboval okrem iného potvrdenie o prechodnom pobite a občianku. Tak zbehli s babkou na úrad do neďalekého okresného mesta. Potvrdenie mu vydali pomáli na počkanie, babka len podpísala že u nich bude bývať. Novu občianku si bol vyzdvihnúť na druhý deň. Keď mi to spomenul tak som rozmýšľal či moja babka žije v inom state alebo už zmenili zákon. Spýtal som sa známeho a ten mi potvrdil že zákon sa za posledných 5 rokov nemenil.

A teraz mi povedzte je možné aby na jednom úrade niečo nebolo možné spraviť lebo nemáte x papierov a o 30 km ďalej to už možné je? Kde sa stala chyba pri tvorbe zákona? A hlavne ktosi túto chybu odnesie okrem tých nešťastných úradníčok?

Nový počítač.

Viete ako byrokrati kupujú počítač? Nie? No mam tu pre vás jeden celkom čerství príklad.

Moja priama nadriadená vybavila na vedení že nám kúpia počítač. Z vedenia nám dokonca poslali aj vyplnenú objednávku. Teraz vám popíšem ako ta objednávka vzniká.

Prvý byrokrat vybral z cenníku jednej firmy zostavu ktorú nám kúpia a tieto informácie postúpil druhému byrokratovi. Ten vyplnil objednávku a dal ju tretiemu byrokratovi aby ju dal podpísať vyššie postavenému (high-level) byrokratovi. Tento high-level ju podpísal, dal na ňu pečiatku a dal ju tretiemu byrokratovi aby ju dal druhému byrokratovi ktorý nám ju pošle. Mi sme si ju odniesli do firmy a čakali na telefonát v ktorom nám oznámia kedy ho donesú.

Kameň úrazu sa objavil keď miesto oznamu kedy ho prinesú nám oznámili že tá zostava je o 1800 Sk drahšia ako sme mali napísané na objednávke. Tak som začal hľadať ako sa to mohlo stať, veď tie isté zostavy máme už tri a všetky stáli rovnako. Moje zistenie bolo veľmi zaujímavé. Zistil som totiž že prvý byrokrat vybral zostavu z cenníka ale nepovedal druhému byrokratovi z cenníka ktorej firmy vyberal a ten vypísal objednávku na inú firmu. Samozrejme tretí byrokrat nemal čas kontrolovať to a high-level sa takými triviálnosťami nezaoberá on sa len podpíše a dá tam pečiatku. Kolegina ktorá bola odniesť objednávku sa v tom samozrejme nevyzná a tak si ani nemohla všimnúť že je napísaná na inú firmu. Mne ten papier nikto neukázal, pre istotu :-)

Asi bi som mal byt rád že sme nerobili žiadnu velkoobjednávku na xy počítačov inak bi ten rozdiel bol podstatne väčší. Jednoducho takto to konci keď ľudia robia prácu na ktorú nemajú kvalifikáciu (čo je asi tak 90% zamestnancov statnej správy).

Kde bolo, tam bolo ...... III

Rozhovor.

T- no pán H. som rad že ste sa rozhodli poskytnúť nám toto interview. Vieme že ste vo svojej minulosti viedli niekoľko debát zo správcom. Mohli bi ste nám povedať kedy a kde ste správcu spoznali?

H- pán T iste, veľmi rád

H- nášho ...hmm... nazývajme ho A, som spoznal ešte za jeho stredoškolských čias keď praxoval na našom výpočtovom stredisku

T- ako sa vám pozdávala jeho práca, prejavoval nejaké zvláštne nadanie?

H- vtedy som ho tak veľmi nepoznal - počas jeho praxe som ho nevídal a spoznal som ho až potom keď (kvôli prístupu k internetu - vtedy ešte novinke) začal takmer denne navštevovať výpočtové stredisko - bol to začiatočník ako každý iný, v kuse sa vypytoval na všetko možné - proste klasicky BFU, ktorého zaujímajú počítače

T- pripadne skúste nám povedať v čom spočívala jeho práca?

H- jeho 'práca' spočívala v návšteve a pokeci na IRC (vtedy ešte web chaty typu zoznamka neboli...

T- aha a môžete nám povedať niečo o tom ako sa dostal k postu správcu?

H- no to je aj mne záhadou keďže ako som písal návšteva výpočtového za účelom irc bola jeho hlavná zábava, zrejme brali toho kto bol po ruke - inak si to vysvetliť neviem

T- a ako to bolo s tým budovaným lokálnej siete? naozaj sa o to zaslúžil tak ako sa tvrdí?

H- no budovanie lokálnej siete - hmm, on je pokiaľ viem správca severov aj keď niečo o sieti vedieť musí

T- pripadne bi ste nám mohli povedať o niektorej z vašich odborných debát, aká bola téma a pripadne nejaké tie citáty

H- no ja pamäti také veci nedržím

H- ale jeden príbeh zo života s nim povedať môžem

T- budeme veľmi povďační

H:::

asi tak - bol raz jeden človek čo si vytvoril fanúšikovskú stránku na ktorej písal informácie, novinky a iné zaujímavosti zo sveta jeho koníčka.

A. si to jedného dna všimol a veľkoryso zaregistroval pre nášho fanúšika internetovú adresu www.:::::.sk a potom to fanúšikovi veľkoryso oznámil aký je dobrý a super že to pre neho urobil.

čo mal náš fanúšik robiť, bol rad že A. také niečo urobil a robil si pomaly ďalej svoju stránku a napĺňal ju informáciami ale tiež sa zaujímal o počítače a internet a časom sa mu pošťastilo mat na internete vlastný Server nad ktorým mal plnú kontrolu. samozrejme si svoju stránku premiestnil na ten Server a na pôvodnej stránke nastavil len presmerovanie na svoju novu stránku.

dlhšie sa nič nedialo až začali internetom prenikať správy že budú vlastne internetové adresy spoplatnené. vtedy si asi A. uvedomil že by asi musel za tu zaregistrovanú stránku platiť a tak ju zrušil.

náš fanúšik prišiel raz ráno k počítaču a samozrejme si nahodil hneď svoju stránku - a nič. čo sa deje? hútal - niečo sa muselo stať keď to zrazu nefunguje

tak sa obrátil na povolaného človeka, A.

'čo sa stalo? prečo mi nejde www.:::::.sk? včera to ešte išlo?'

A. odpovedal - 'zrušil som to'.

náš fanúšik si v duchu povzdychol a zvyknutý na podobne chovanie sa len opýtal - ' a môžem si teda tu stránku zaregistrovať sám?'

A. odpovedal 'môžeš ale najprv musím čosi kdesi odregistrovat'

náš fanúšik nelenil a pozrel sa na stránku kde sa vtedy spravovali všetky adresy stránok - tam sa dalo vyhľadať čí je adresa www.:::::.sk voľná. Bola, tak nezaváhal ani chvíľku a napísal svojmu kamarátovi ktorý pracoval u poskytovatela internetu, u ktorého mal fanúšik umiestnený vlastný Server zo stránkou .

'ahoj. mohol by si mi na môj Server zaregistrovať adresu www.:::::.sk - A to zrušil a je to volne tak sa to môže zaregistrovať... Kamarát odpovedal že nie je problém a že to zariadi.

Za par dni sa A. rozhorčene ozval nášmu fanúšikovi a zahrnul ho výčitkami že to zaregistroval aj keď on mu hovoril že to musí ešte niekde odregistrovat (ale že zabudol heslo).

fanúšik odpovedal že on sa pozeral na stránku hlavného registrátora web stránok a tam bolo napísané že stránka je voľná. Rozhovor pokračoval chvíľku podobnom duchu.

Fanúšik nelenil a zasa napísal kamarátovi ktorý sa vo veci vyznal, či to je naozaj taký problém - kamarát odpísal že on v tom veru problém nevidí.

Ten istý e-mail poslal aj človeku ktorý sa v registrácii stránok vyznal, pretože sám časť programov ktoré sú potrebne pre tuto činnosť písal a ten potvrdil že A. tvrdí hlúposti a že by to nemal byt žiadny problém, to že A. zabudol heslo je len jeho chyba.

Fanúšik preposlal par e-mailov hore dole medzi A. a týmito ľuďmi ktorý sa vo veci vyznali a videl že A. si chybu neprizná.

Človek ktorý sa vyznal dokonca napísal A. , vraj ak on si mysli že je to problém tak to môžu dať kľudne k sudu. Najlepšie na tom bolo keď koncom týždňa zazvonil u nášho fanúšika telefón a volali ho priamo z firmy ktorá mala na starosť registráciu adries stránok

Niečo vraj nie je úplne v poriadku a aby to oni mohli urobiť čosi potrebujú - náš fanúšik hneď zareagoval - 'viete ale to ma na starosti pán A., ja som s tým vôbec nič nerobil' odpoveď bola 'no viete ale keď s pánom A. sa ťažko komunikuje...'.

nakoniec sa to všetko nejako vybavilo, náš fanúšik dokonca dostal mail od A. kde sa mu A. za to ospravedlnil - náš fanúšik mal na to len jednu odpoveď - 'nabudúce je dobre predtým než niečo sám z vlastnej vole pre niekoho urobíš radšej sa opýtať či to dotyční od teba vôbec chce'

a ešte jedna medzihra o tejto adrese www.::::::.sk,ked si náš fanúšik zariadil vlastný server sám sa hneď pýtal A. že čí si môže tu adresu preregistrovať.

A. odpovedal svojským tónom že nie - lebo on to registroval pre zlepšenie popularity školy a podobnými rečami - vtedy to náš fanúšik, zistil že s A. týmto smerom komunikácia nikam nevedie, vyriešil presmerovaním

Inak jedným z argumentov A. že prečo to zrušil bolo aj to že 'veď ta stránka tam už ani nefungovala, lebo tam bolo presmerovanie'.

Krátka história teroru.

Pred pár dňami som bol s niekoľkými známymi na pivo a ako to už chodí kdesi pri treťom alebo štvrtom pive sme sa dostali k tak trochu zbytočným kecom o minulosti. Komunizmus v Rusku a použitie teroru ako nástroja vlády.

Musíme pochopiť že už Lenin a Trockij v 1917 pochopili že teror môže bit veľmi účinní nastroj na ovládanie ľudí. Nie jeho používanie ale aj vedomosť o jeho existencii. Ľudia poslúchajú lebo vedia že existuje organizácia ktorá má právomoci na využitie teroru a používa tieto právomoci bezohľadne a nevypočítateľne.

Takže v roku 1917 bola s Leninovým povolením založená ČEKA (Vserossijskaja črezvyčajnaja komisia po borbe s kontrarevolucijej i sabotažem), jej šéfom sa stal Felix Dzeržinski. Ten zomrel v roku 1926 (na jeho pohrebe boli posledný krát spoločne odfotený Stalin a Trockij) ale ešte za jeho života bola Čeka premenovaná na GPU(1922, Gosudarstvěnnoje političeskoje upravlenije). Džerzinski sa dožil ešte jednej zmeny názvu v roku 1924 po schválení ústavy SSSR bola GPU podriadená priamo Rade Ľudových komisárov (Sovnarkom) ako zjednotený (O=objediněnnoe=zjednotene) komisariát na úrovni jednotlivých republík aj celozväzovej.

Po Džerzinskom ako šéf OGPU nastúpil Genrich Jagoda, Stalinov človek a jeden z jeho verných. Význam tohoto menovania sa prejavil, pri násilnej kolektivizácii a rozkulačovaní. Pod Jagodu spadala aj organizácia Gulagu a teda zabezpečenie otrockej práce pre režim. Rovnako mal rozhodujúci podiel na prípravách moskovských procesov a čistiek ktorým v roku 1938 padol sám za obeť.

V roku 1934 bolo OGPU premenované na NKVD (Ľudový komisariát obrany), komisariát s pomocou ktorého vykonal Stalin čistky.

Keď bol v roku 1937 Jagoda odstránení(popravení roku 1938) nastúpil na jeho miesto Ježov (krstne meno z pamäti neviem :-) ). Ak existuje ešte nenávidenejšia postava v ruských dejinách ako bol Stalin tak je to istotne Ježov. Pod jeho vedením boli vykonané čistky v strane a štáte. Jeho meno sa dokonca používalo ako názov pre čistky, Ježovština. Ježov vikonal cistku v NKVD a bol odstránení v roku 1939, oficiálne sa priznal, k vydaniu pokynu na zavraždenie Kirova a medicínskej vražde Maxima Gorkého rovnako ako k pokusu o medicínsku vraždu Stalina a iných vodcov strany. Na jeho miesto Stalin pritiahol šéfa bezpečnostného odboru strany Lavrentija Beriju .

Roku 1941 sa z NKVD oddelil Samostatný ľudový komisariát štátnej bezpečnosti (NKGB), ktorý prevzal všetky povinnosti NKVD ktoré súviseli zo štátnou bezpečnosťou.

Po druhej svetovej vojne bolo z NKVD a NKGB vytvorene Ministerstvo statnej bezpečnosti (MGB) a vnútra (MVD), presnejšie roku 1946. Dá sa povedať že Stalin sa začal báť Berijovej moci a preto ho takýmto spôsobom zbavil časti jeho moci. Berija totiž zostal naďalej Ľudovým komisárom ale už mu nepodliehal žiadni komisariát, keďže z NKVD a NKGB vznikli samostatne ministerstva.

Ostatne o Berijovej moci a strachu z neho hovorí dosť jasne jedna udalosť po Stalinovej smrti. Chruščov, Mikojan, Molotov a ostatný členovia politbyra sa Rozhodli odstrániť Malenkova a Beriju. Malenkova zatkli ľudia z MGB ale keď prišlo na zatknutie Beriju museli sa spoľahnúť na armádu. Pri zatknutí asistovali všetci maršali SSSR, prví do miestnosti vstúpil Žukov a požiadal Beriju aby odovzdal služobnú zbraň a dal ruky hore. Berija bol postavený pred politbyro, odsúdení a v ten isti deň aj popravený.

Posledne dejstvo sa odohralo v roku 1954 keď bol znížení status MGB a stal sa z neho Výbor pre štátnu bezpečnosť (KGB) podriadení priamo rade ministrov SSSR.

A že prečo som toto celé spísal? Nuž myslím že nezáleží na názve ale štátna moc je v totalitnom štáte lepšie udržateľná za pomoci teroru než sociálnymi ústupkami spoločnosti. A to najpodstatnejšie je že v každom totalitnom state takýto nastroj teroru existuje. Zoberte si Stazi, Securitate, GeStaPo alebo naša vlastná ŠtB.