Krátka história teroru.

Pred pár dňami som bol s niekoľkými známymi na pivo a ako to už chodí kdesi pri treťom alebo štvrtom pive sme sa dostali k tak trochu zbytočným kecom o minulosti. Komunizmus v Rusku a použitie teroru ako nástroja vlády.

Musíme pochopiť že už Lenin a Trockij v 1917 pochopili že teror môže bit veľmi účinní nastroj na ovládanie ľudí. Nie jeho používanie ale aj vedomosť o jeho existencii. Ľudia poslúchajú lebo vedia že existuje organizácia ktorá má právomoci na využitie teroru a používa tieto právomoci bezohľadne a nevypočítateľne.

Takže v roku 1917 bola s Leninovým povolením založená ČEKA (Vserossijskaja črezvyčajnaja komisia po borbe s kontrarevolucijej i sabotažem), jej šéfom sa stal Felix Dzeržinski. Ten zomrel v roku 1926 (na jeho pohrebe boli posledný krát spoločne odfotený Stalin a Trockij) ale ešte za jeho života bola Čeka premenovaná na GPU(1922, Gosudarstvěnnoje političeskoje upravlenije). Džerzinski sa dožil ešte jednej zmeny názvu v roku 1924 po schválení ústavy SSSR bola GPU podriadená priamo Rade Ľudových komisárov (Sovnarkom) ako zjednotený (O=objediněnnoe=zjednotene) komisariát na úrovni jednotlivých republík aj celozväzovej.

Po Džerzinskom ako šéf OGPU nastúpil Genrich Jagoda, Stalinov človek a jeden z jeho verných. Význam tohoto menovania sa prejavil, pri násilnej kolektivizácii a rozkulačovaní. Pod Jagodu spadala aj organizácia Gulagu a teda zabezpečenie otrockej práce pre režim. Rovnako mal rozhodujúci podiel na prípravách moskovských procesov a čistiek ktorým v roku 1938 padol sám za obeť.

V roku 1934 bolo OGPU premenované na NKVD (Ľudový komisariát obrany), komisariát s pomocou ktorého vykonal Stalin čistky.

Keď bol v roku 1937 Jagoda odstránení(popravení roku 1938) nastúpil na jeho miesto Ježov (krstne meno z pamäti neviem :-) ). Ak existuje ešte nenávidenejšia postava v ruských dejinách ako bol Stalin tak je to istotne Ježov. Pod jeho vedením boli vykonané čistky v strane a štáte. Jeho meno sa dokonca používalo ako názov pre čistky, Ježovština. Ježov vikonal cistku v NKVD a bol odstránení v roku 1939, oficiálne sa priznal, k vydaniu pokynu na zavraždenie Kirova a medicínskej vražde Maxima Gorkého rovnako ako k pokusu o medicínsku vraždu Stalina a iných vodcov strany. Na jeho miesto Stalin pritiahol šéfa bezpečnostného odboru strany Lavrentija Beriju .

Roku 1941 sa z NKVD oddelil Samostatný ľudový komisariát štátnej bezpečnosti (NKGB), ktorý prevzal všetky povinnosti NKVD ktoré súviseli zo štátnou bezpečnosťou.

Po druhej svetovej vojne bolo z NKVD a NKGB vytvorene Ministerstvo statnej bezpečnosti (MGB) a vnútra (MVD), presnejšie roku 1946. Dá sa povedať že Stalin sa začal báť Berijovej moci a preto ho takýmto spôsobom zbavil časti jeho moci. Berija totiž zostal naďalej Ľudovým komisárom ale už mu nepodliehal žiadni komisariát, keďže z NKVD a NKGB vznikli samostatne ministerstva.

Ostatne o Berijovej moci a strachu z neho hovorí dosť jasne jedna udalosť po Stalinovej smrti. Chruščov, Mikojan, Molotov a ostatný členovia politbyra sa Rozhodli odstrániť Malenkova a Beriju. Malenkova zatkli ľudia z MGB ale keď prišlo na zatknutie Beriju museli sa spoľahnúť na armádu. Pri zatknutí asistovali všetci maršali SSSR, prví do miestnosti vstúpil Žukov a požiadal Beriju aby odovzdal služobnú zbraň a dal ruky hore. Berija bol postavený pred politbyro, odsúdení a v ten isti deň aj popravený.

Posledne dejstvo sa odohralo v roku 1954 keď bol znížení status MGB a stal sa z neho Výbor pre štátnu bezpečnosť (KGB) podriadení priamo rade ministrov SSSR.

A že prečo som toto celé spísal? Nuž myslím že nezáleží na názve ale štátna moc je v totalitnom štáte lepšie udržateľná za pomoci teroru než sociálnymi ústupkami spoločnosti. A to najpodstatnejšie je že v každom totalitnom state takýto nastroj teroru existuje. Zoberte si Stazi, Securitate, GeStaPo alebo naša vlastná ŠtB.