Kde bolo tam bolo ..... II

Kde bolelo tam bolelo bol den ako kazdi treti. V dedinke Terchova zila jedna tarchava zena. Dagmar Janosikova rodena Kratenbergerova a jej muz Jonatan Janosik, vlastnim menom Weissman.

Ups to je ina rozpravka.

Kde sme to skoncili? aha uz viem.

Takze spravca zacal rozdavat licencie na antivirusovi software a spociatku vsetko vyzeralo v poriadku, lenze raz mu prisla postou velmi zvlastna ziadost. Jedna pani ho poziadala abi jej dal licenciu na antivirusovi software. Na kontrolu mu poslala IP adresu aby bolo jasne ze si tu licenciu nechce vziat domou.

A zacali problemi, pani totiz nevedla ze uz niesu registrovaný pod skolskimi IP adresami ale ze ich mali spravca po tom co sa im pokazil switch, si zaviedol vlastne IP adresy ktorými nahradil skolske. Horsie bolo ze ked sa pokazil switch zaroven s tým bolo odstavených aj niekolko firiem ktore pouzivali danu siet a aj za jej pouzivanie platili. Rozhodol sa ze aspon tento problem viriesi ajked mu bolo velmi luto ze nemoze mensiemu spravcovi pomoct s viriesenim jeho problemu a zapoji tam jeden zo svojich switchov. Predsalen ked niekto za nieco plati a nemoze to pouzivat tak urcite nieje spokojný zo sluzbami a radsej si najde ineho poskitovatela pripojenia do internetu, ktorý mu zabezpeci ze taketo vypadki sa konat nebudu a ak ano tak ich rýchlo viriesia.

Ale co cert nechcel, mali spravca sa rozhodol vzdorovat jeho snahe vyriesit aspon ciastocne tento problem s tym ze to neriesi problem ktory ma on (maly spravca) ale iba problem ktory tym vznikol spravcovi. A tak spolu diskutovali a debatovali az to nakoniec spravca vzdal, predsalen mudrejsi ustupi a tak si zbalil svoj switch a isiel prec. Mali spravca zistil ze moze svoj problem viriseit iným sposobom a tak zacal registrovat svoje vlastne IP adresy. Lenze pod timito adresami sa nedalo robit prakticki nic okrem prezerania stranok. Nedali sa robit videokonferencie ani nic ine.

A tak spravcovi nezostalo nic ine nez to tej pani visvetlit, ajked to nepochopi. Zaroven s tym sa snazil zabezpecit co najviac licencii aby sa mohol podelit s malym spravcom a tym pomoct aj ostatnim ludom na jeho sieti.

Jozef Tiso

Dnes si dame trochu historie.

K napisaniu ma inspiroval rozhovor M. Labudu pre Reflex, o divadelnej hre Tiso, a zistenie ze na slovenskych skolach sa ucia dejiny oficialne a nie skutocne. Nechcem a ani sa nechystam obranovat ludacki rezim a jeho skutky po roku 1940, myslim si ze tato cast historie je velmi dobre znama a ajked sa zamlciavaju niektore skutocnosti je nespornou pravdou ze Ludacki rezim sa po roku 1940 zmenil na fasisticki rezim. Neexistuje sposob ako to vivratit, 74 000 slovenskych zidou ktori zahinuli v koncentrakoch a pocas deportacii su svedkami toho ze Hlinkova slovenska ludova strana sa zmenila na rasisticku a antisemitsku stranu. Dalsim dokazom je aj to ze ako jedini ludaci sami deportovali zidou a SS-mani robili len kontrolu a to sa zmenilo az v roku 1944.

Za prvy omyl ktori sa uci na skolach povazujem to ze detom je tvrdene ako nam bezmocni ale dobracki cesi a skutocni vladcovia vtedajsej Europi, nemci, darovali autonomiu. Jedna sa o zasadni omyl. Boj o samostatnost, v ludackom vijadrovani "samobytnost" tu bol uz od roku 1918. Ano spravne tusite ze jedným z prvých kto zacal samobytnost presadzovat v politike bol A. Hlinka. V suvislosti s Hlinkom sa uci este jedna hlupost. Hlinka bol podla nej predstavitelom " proticeskoslovensky a proticesky zameraneho nacionalizmu a separatizmu". To nieje az tak celkom pravda Hlinkova predstava samobytnosti bola rovnaka ako pred rokom 1918 len Madarou vystriedali Cesi. Presadzoval autonomiu v ramci ceskoslovenska a nie ako je to obcas tvrdene odtrhnutie. Ak bi sme mali bit presni tak uplne rozdelenie ceskoslovenska ako jeden z prvých presadzoval velvislanec v Parizi Stefan Osusky, ktori si po uteku benesovej vlády a obsadenni ceskoslovenska narokoval pravo hovorit ako najvissi predstavitel ceskoslovenskej exilovej vladi.

No ale spet k teme. Takze v roku 1938 slovensko vdaka mnichovskej dohode ziskalo samostatnost. Po strate sudet a hranicnich uzemi nebola cetralna vlada dost silna na to abi dokazala udrzat Ludakov pod Tisovým vedenim na uzde. V Ziline sa kona spolocne zasadnutie HSLS, Slovenskej agrarnej strany, Narodno socialnej strany a Zivnostenskej strany.. Jeho výsledkom je tzv. Zilinska dohoda, ktora ziada vihlasenie a uznanie slovenskej autonomie v ramci "Ceskoslovenska". Tiso sa stal predsedom autonomnej vladi a v dalsom roku prezidentom slovenskeho statu. V roku 1938 sa zacala pisat aj prva stranka zmien ktore viedli k tomu abi mohli bit Ludaci oznaceni za fasisticki rezim. Zacina nutene zjednocovanie a rusenie vsetkich politických stran, výnimkou bola samozrejme mensinova Nemecka strana a Madarska strana. Na konci roku 1938 v prvich volbach uz existuje iba jedna kandidatka, Ludacka.

V roku 1939 dochadza k dalsej krize ked ceskoslovenski prezident Hacha obvini Tisa ze jedna tajne s nemcami a pokusil sa Tisa odvolat. Niekolko dni na to su cechy obsadene a vznika protektorat. A tu sa dostavame k druhemu omylu. Vseobecne je tvrdene ze Slovenska samostatnost bola vihlasena na priami Hitlerov prikaz. To nieje pravda ak bi sme mali bit presni tak Tiso nebo v Berlíne iba preto aby mu Hitler dovolil vitvorit Slovenský stat. Prave naopak Tiso bol u Hitler na koberceku kvoli tomu ze Snem povereníkov vihlasil samostatnost bez toho abi sa s Berlinom poradil. Dokonca bol Tiso nuteni dodatocne odoslat telegram ktori prosi Nemecko o vislanie vojenských jednotiek aby branili samostatnost Slovenska. Hitler nepotreboval rýchli vznik Slovenskeho statu, to co potreboval bol obrazok Slovakou utlacanich Cechmi a moznost ospravedlnit anexiu Ciech a Moravi pod plastikom obrany samostatnosti a zvrchovanosti slovenskeho naroda. Take rýchle vihlasenie samostatnosti mu nehralo do kariet a navise bi to znacilo vznik naozaj samostatneho zvrchovaneho statu v strednej europe o co Hitler uz vobec nestal. Preto ten dodatocni telegram ktori dovolil nemcom presunut svoje armadi na slovensko a prichistat utok na polsko aj z juhu.

No a tu konci dnesna hodina dejepisu povedali sme si ako to bolo s vihlasenim Slovenskeho vojnoveho statu a trochu sme si osvetlili okolnosti ktore k tomu viedli.
Zakoncime to slovami jdeneho stareho pana ktori si Tisa virezal z dreva."Komu sa paci nech ho poboska, komu nie nech ho ocika."