Len taká malá úvaha

Svoj prvá príspevok by som chcel venovať oblasti, v ktorej pracujem, a ktorá ma preto pomerne dosť trápi. Vzdelanie. Školstvo. Prešiel som všetkými stupňami nášho vzdelávacieho systému, sám učím, prvotné rozhorčenie ma už prešlo, a tak snáď dokážem vyjadriť, čo chcem. Celé rozprávanie je založené na osobných spomienkach, teda ako som JA prežíval školskú výchovu. Netvrdím, že by moje skúsenosti mali byť generalizované - sú i iné skúsenosti, ale mám taký dojem, že sú to iba výnimky (JA mám ten dojem).
Part 1 Základná škola:
Vskutku skvelý základ pre celý nasledujúci systém. Učíte sa naspamäť a nik vám nevysvetlí prečo sa to učíte. Samozrejme, v prípade čítania, písania, počítania si aj sami domyslíte, že je to dôležité, že sa vám to v budúcnosti môže hodiť. S inými predmetmi je to už inak. Hoci som dejepis miloval, nikdy som sa na ZŠ nedozvedel, prečo sa vyučuje. Ja som to vlastne ani nepotreboval vedieť, mne sa tie hodiny páčili a nechápal som spolužiakov, ktorí ich odzívali. Vlastne, začal som ich chápať, keď som si dal ich apatiu do súvislosti s tou mojou na hodinách fyziky a chémie. Proste ZŠ skvele využila schopnosť detskej mysle absorbovať data, no vôbec neposkytla návod na ich použitie.
Part 2 Gymnázium:
Z gymnaziálnych kantorov mám najlepšie zapamätaného (no jasné) dejepisára, hoci patril medzi najprísnejších učiteľov - napríklad skúšal štýlom maturita: do prvých lavíc traja odsúdenci, tri zadané úlohy, 10 minút na prípravu, 5 minútová súvislá odpoveď. Ale snažil sa to odprednášané dávať do súvisu s iným odprednášaným (nielen z dejepisu) i so súčasnosťou. Okrem toho viedol historický krúžok, kde sa vlastne iba diskutovalo. Jednoducho tam mizli zákopové pozície učiteľ-žiak.
Ľudí ako onen dejepisár bolo na gympli viac, no buď nemali odvahu na úplné použitie takéhoto prístupu, alebo sa báli nedostatku svojich vedomostí (doslova som počul, hoci z úst učiteľa inej školy: "Nemôžeme predsa dovoliť, aby tie decká vedeli viac ako my." Ak existuje nesprávnejšie pochopenie úlohy učiteľa, napíšte mi ho.). A tak nastúpilo staré známe "naspamäť".
Part 3 Vysoká škola:
Spočiatku to vyzeralo ako raj. Bolo krátko po Veľkej Nežnej, všetko bolo dovolené (a ak aj nie, každý na to dlabal) a novovzniknuté univerzity boli plné externých prednášajúcich a mladých asistentov. Každý sa púšťal do nových tém, skúšal nové cesty a od študenta sa chcelo aby hlavne rozmýšľal. Samozrejme, bolo dobré aby poznal nejakú tú tradíciou posvätenú literatúru, ale myslenie sa vynášalo najvyššie. Postupom času som však zistil, že to nie je celkom pravda. Vlastné myslenie? Áno, ale nesmi sa vymykať tradícii, inak budú problémy. Vždy som si myslel, že Veľké Diela Minulosti (VDM) musí mať študent prečítané preto, aby vedel, že ten jeho úžasný objav už objavil niekto pred ním, a aby tak šetril čas i energiu. Figu borovú! Dôležitosť VDM spočíva v tom, aby študent (a neskorší vedecký pracovník) mal odkiaľ opisovať. Teda, nechcem urážať vedeckých pracovníkov, ale viete si v súčasnosti predstaviť prácu (to je jedno, či je to článok do odborného časopisu, diplomovka alebo 6-zväzkové veľdielo), kde by sa necitovalo, neodkazovalo na inú literatúru o tejto oblasti, proste neopisovalo. Pokiaľ to nie je VDM (pretože taký Platón príliš necituje a trebárs Descartes sa radšej ponorí do svojho vnútra, než by upozorňoval na to, že cogito ergo sum vlastne vymyslel sv. Augustín), stráca necitujúci autor punc vedeckosti - napríklad Bondy sa s citáciami tiež nepretrhne a tak väčšina filozofickej obce skrýva za výrok: "No, on je vlastne básnik a nie filozof."
Part 4 Vysoká škola - druhá strana barikády:
V súčasnosti ma osud zavial na pôdu úzko špecializovanej školy, kde filozofia (a vôbec humanitné predmety) tvoria drvivú menšinu. To ešte samo osebe nie je taká tragédia. Zistil som, že filozofia dokáže osloviť kohokoľvek, pokiaľ je podaná civilne a zrozumiteľne. Problémom však je, že veľká väčšina predmetov na tejto škole (vlastne všetky okrem humanitných) je vyučovaná štýlom "naspamäť". A to sa nagatívne prejavuje i na mojich hodinách. Všetci zúrivo stenografujú, čo hovorím a čo nie je v poznámkach a skriptách, neexistuje. Vlastná iniciatíva takmer nulová (vlastne iniciatíva sa prejavuje len oponovaním, a tak sa snažím vyvolávať konfliktné situácie, aby semináre aspoň trochu vyzerali ako semináre). A čo sa týka písomných prác, na začiatku každého semestra musím upozorňovať, že práce stiahnuteľné z internetu poznám a budem ich vracať. Šťastní sú tí študenti, ktorí majú frajerku/frajera na humanitnom odbore.
A napokon:
Čo z toho všetkého vyvodiť? Informácie samy osebe nemajú použitie, majú ho iba v kontexte. Je to ako naučiť sa poznať písmená, ale nepochopiť, že sa spájajú do slov, viet, odsekov, kníh... A ani to nestačí. Hlavné je ukázať AKO sa informácia obajvila, ako na to niekto prišiel, proste inšpirovať človeka k podobnému počínaniu. Aby to nedopadlo ako v prípade, ktorý mi porozprával istý známy slovenský filozof:
Bolo to na prijímačkách. Uchádzačka dostala otázku a v odpovedi vysypala všetky data namemorované z knihy odporúčanej k tejto príležitosti. Predseda komisie sa preto spýtal na jej vlastný názor na túto problematiku. Uchádzačka zopakovala naučené. Táto situácia sa opakovala, až bol predseda komisie nútený zdôrazniť, že nechce počuť to, čo sa naučila naspamäť, ale JEJ VLASTNÝ NÁZOR. Reakcia uchádzačky? "A to som si mala kde prečítať?"

Kde bolo tam bolo ..... II

Kde bolelo tam bolelo bol den ako kazdi treti. V dedinke Terchova zila jedna tarchava zena. Dagmar Janosikova rodena Kratenbergerova a jej muz Jonatan Janosik, vlastnim menom Weissman.

Ups to je ina rozpravka.

Kde sme to skoncili? aha uz viem.

Takze spravca zacal rozdavat licencie na antivirusovi software a spociatku vsetko vyzeralo v poriadku, lenze raz mu prisla postou velmi zvlastna ziadost. Jedna pani ho poziadala abi jej dal licenciu na antivirusovi software. Na kontrolu mu poslala IP adresu aby bolo jasne ze si tu licenciu nechce vziat domou.

A zacali problemi, pani totiz nevedla ze uz niesu registrovaný pod skolskimi IP adresami ale ze ich mali spravca po tom co sa im pokazil switch, si zaviedol vlastne IP adresy ktorými nahradil skolske. Horsie bolo ze ked sa pokazil switch zaroven s tým bolo odstavených aj niekolko firiem ktore pouzivali danu siet a aj za jej pouzivanie platili. Rozhodol sa ze aspon tento problem viriesi ajked mu bolo velmi luto ze nemoze mensiemu spravcovi pomoct s viriesenim jeho problemu a zapoji tam jeden zo svojich switchov. Predsalen ked niekto za nieco plati a nemoze to pouzivat tak urcite nieje spokojný zo sluzbami a radsej si najde ineho poskitovatela pripojenia do internetu, ktorý mu zabezpeci ze taketo vypadki sa konat nebudu a ak ano tak ich rýchlo viriesia.

Ale co cert nechcel, mali spravca sa rozhodol vzdorovat jeho snahe vyriesit aspon ciastocne tento problem s tym ze to neriesi problem ktory ma on (maly spravca) ale iba problem ktory tym vznikol spravcovi. A tak spolu diskutovali a debatovali az to nakoniec spravca vzdal, predsalen mudrejsi ustupi a tak si zbalil svoj switch a isiel prec. Mali spravca zistil ze moze svoj problem viriseit iným sposobom a tak zacal registrovat svoje vlastne IP adresy. Lenze pod timito adresami sa nedalo robit prakticki nic okrem prezerania stranok. Nedali sa robit videokonferencie ani nic ine.

A tak spravcovi nezostalo nic ine nez to tej pani visvetlit, ajked to nepochopi. Zaroven s tym sa snazil zabezpecit co najviac licencii aby sa mohol podelit s malym spravcom a tym pomoct aj ostatnim ludom na jeho sieti.

Jozef Tiso

Dnes si dame trochu historie.

K napisaniu ma inspiroval rozhovor M. Labudu pre Reflex, o divadelnej hre Tiso, a zistenie ze na slovenskych skolach sa ucia dejiny oficialne a nie skutocne. Nechcem a ani sa nechystam obranovat ludacki rezim a jeho skutky po roku 1940, myslim si ze tato cast historie je velmi dobre znama a ajked sa zamlciavaju niektore skutocnosti je nespornou pravdou ze Ludacki rezim sa po roku 1940 zmenil na fasisticki rezim. Neexistuje sposob ako to vivratit, 74 000 slovenskych zidou ktori zahinuli v koncentrakoch a pocas deportacii su svedkami toho ze Hlinkova slovenska ludova strana sa zmenila na rasisticku a antisemitsku stranu. Dalsim dokazom je aj to ze ako jedini ludaci sami deportovali zidou a SS-mani robili len kontrolu a to sa zmenilo az v roku 1944.

Za prvy omyl ktori sa uci na skolach povazujem to ze detom je tvrdene ako nam bezmocni ale dobracki cesi a skutocni vladcovia vtedajsej Europi, nemci, darovali autonomiu. Jedna sa o zasadni omyl. Boj o samostatnost, v ludackom vijadrovani "samobytnost" tu bol uz od roku 1918. Ano spravne tusite ze jedným z prvých kto zacal samobytnost presadzovat v politike bol A. Hlinka. V suvislosti s Hlinkom sa uci este jedna hlupost. Hlinka bol podla nej predstavitelom " proticeskoslovensky a proticesky zameraneho nacionalizmu a separatizmu". To nieje az tak celkom pravda Hlinkova predstava samobytnosti bola rovnaka ako pred rokom 1918 len Madarou vystriedali Cesi. Presadzoval autonomiu v ramci ceskoslovenska a nie ako je to obcas tvrdene odtrhnutie. Ak bi sme mali bit presni tak uplne rozdelenie ceskoslovenska ako jeden z prvých presadzoval velvislanec v Parizi Stefan Osusky, ktori si po uteku benesovej vlády a obsadenni ceskoslovenska narokoval pravo hovorit ako najvissi predstavitel ceskoslovenskej exilovej vladi.

No ale spet k teme. Takze v roku 1938 slovensko vdaka mnichovskej dohode ziskalo samostatnost. Po strate sudet a hranicnich uzemi nebola cetralna vlada dost silna na to abi dokazala udrzat Ludakov pod Tisovým vedenim na uzde. V Ziline sa kona spolocne zasadnutie HSLS, Slovenskej agrarnej strany, Narodno socialnej strany a Zivnostenskej strany.. Jeho výsledkom je tzv. Zilinska dohoda, ktora ziada vihlasenie a uznanie slovenskej autonomie v ramci "Ceskoslovenska". Tiso sa stal predsedom autonomnej vladi a v dalsom roku prezidentom slovenskeho statu. V roku 1938 sa zacala pisat aj prva stranka zmien ktore viedli k tomu abi mohli bit Ludaci oznaceni za fasisticki rezim. Zacina nutene zjednocovanie a rusenie vsetkich politických stran, výnimkou bola samozrejme mensinova Nemecka strana a Madarska strana. Na konci roku 1938 v prvich volbach uz existuje iba jedna kandidatka, Ludacka.

V roku 1939 dochadza k dalsej krize ked ceskoslovenski prezident Hacha obvini Tisa ze jedna tajne s nemcami a pokusil sa Tisa odvolat. Niekolko dni na to su cechy obsadene a vznika protektorat. A tu sa dostavame k druhemu omylu. Vseobecne je tvrdene ze Slovenska samostatnost bola vihlasena na priami Hitlerov prikaz. To nieje pravda ak bi sme mali bit presni tak Tiso nebo v Berlíne iba preto aby mu Hitler dovolil vitvorit Slovenský stat. Prave naopak Tiso bol u Hitler na koberceku kvoli tomu ze Snem povereníkov vihlasil samostatnost bez toho abi sa s Berlinom poradil. Dokonca bol Tiso nuteni dodatocne odoslat telegram ktori prosi Nemecko o vislanie vojenských jednotiek aby branili samostatnost Slovenska. Hitler nepotreboval rýchli vznik Slovenskeho statu, to co potreboval bol obrazok Slovakou utlacanich Cechmi a moznost ospravedlnit anexiu Ciech a Moravi pod plastikom obrany samostatnosti a zvrchovanosti slovenskeho naroda. Take rýchle vihlasenie samostatnosti mu nehralo do kariet a navise bi to znacilo vznik naozaj samostatneho zvrchovaneho statu v strednej europe o co Hitler uz vobec nestal. Preto ten dodatocni telegram ktori dovolil nemcom presunut svoje armadi na slovensko a prichistat utok na polsko aj z juhu.

No a tu konci dnesna hodina dejepisu povedali sme si ako to bolo s vihlasenim Slovenskeho vojnoveho statu a trochu sme si osvetlili okolnosti ktore k tomu viedli.
Zakoncime to slovami jdeneho stareho pana ktori si Tisa virezal z dreva."Komu sa paci nech ho poboska, komu nie nech ho ocika."