Keď dvaja strihajú to isté

nieje to vždy to isté.

Kdesi čo si v roku 1984 bol natočený film podľa knihy Franka Herberta , Duna. Réžie sa chopil jeden z najlepších amerických režisérov, David Lynch. Samotná kniha Duna patri medzi najlepšie diela sci-fi (v mojom osobnom rebríčku je number one), zaradila sa medzi také diela ako je Assimovova Nadácia, Dickov Blade Runner či Sturgeonove Snívajúce drahokamy.

Mnoho Herbetových fanúšikov očakávalo od filmu verné spracovanie. Podľa mňa Lynch dokázal viac ako sa od neho očakávalo. Mystická atmosféra filmu sa bez problémov vyrovná knihe. Gigerova harkonenska architektúra je úchvatná svojou temnotou a tragické postavy ako vojvoda Leto Atreides vás donútia zamyslieť sa nad vašou existenciou.

Tento film každí z nás videl mnoho krát. Ostatne televízie ktoré sa na našom území dajú chytiť ho vysielajú najmenej raz do roka. Je to už nejaký piatok čo sa mi do rúk dostala predlžená verzia. Presnejšie je dlhšia o 25 minút aj 45 sekúnd :-)

Pre tých čo videli iba pôvodnú verziu (Producent Cut) bude najväčším bonusom a šokom zároveň úvod. Pre fanúšikov knihy to bude prvé z radi zadosťučinení.

V pôvodnej verzii po úvodných titulkoch na vás vykukne tvár princezni Irulan (Virginia Madsen). V predĺženej verzii sa na vás nikto nepozerá, zato vy sa pozeráte na TV a neviete sa odtrhnúť. Miesto suchej a nezaujímavej reči o tom v ktorom roku sa príbeh odohráva a veľmi zbežnom zoznámení s reáliami, sa dozviete oveľa viac. Úvodných 5 minút strávite pred kreslením komiksom ku ktorému vám beží výklad. Dozviete sa o služobníckom džiháde a jeho vplyve na vznik, Gildi, Bene Gesseritu a impéria.

Ďalší podobne dôležití prvok je boj Paula Atreida s Jamisom. Tento síce ľuďom ktorý nepoznajú knihu nič nepovie ale všetci ostatný pocítia že film je zase o kúsok kompletnejší (mne osobne pravé táto scéna chýbala najviac). Na koho by nezapôsobili Jessicine slova “Tak aké je to byt vrahom?”

Ďalšie bonusy už niesú tak postrehnuteľné ak nepoznáte dobre kratšiu verziu aj knihu. Jedna sa napríklad o par sekúnd dlhšie zábery na Červou a fremenov. Takmer o 3 minúty dlhší útok Harkonnenskej armády na Atreidske pozície na Arrakise. Pripadne Paulou prví vstup do fremenskej jaskyne a jeho účasť na prvom fremenskom obrade, kde jeho matku Jessicu vyhlásia za sajjadinu.

Celkovo na mňa tato režisérska verzia pôsobí veľmi dobre a nemal bi som žiadne námietky ak by bola o pol hodinku - hodinku dlhšia :-) vzhľadom na zložitosť Herbertovho sveta bi to bolo len dobre lebo tam je vždy čo vysvetľovať :-) Aj tak tých 25 minút z toho robí úplne iný film.

Môj záver je , ak sa vám pôvodná verzia nepáčila tak si pozrite túto.

Výskum výskumu.

Tak som sa pred nedávnom účastnil jedného povinného pracovného seminára o „Vede a Výskume“. Poviete si čo už ja človek ktorý robí s počítačmi tam hľadám. Nuž oficiálne som zaradení ako „Samostatný technický zamestnanec pre vedu a výskum“ , ja viem ťažkopádny a nepresný titul ktorý s mojou pracou nemá nič spoločné. Tým myslím že som reálne neodpracoval čisto len na výskume ani minútu :-) Vlastne pokiaľ uvážime ako sa u nás robí výskum tak som na ňom ani nemohol nič spraviť.

No ale aby sme sa dostali k podstate seminára, ako prvý predniesol svoj príspevok najmladší docent našej školy, doc. P. , „Vplyv reforiem na produktivitu a kvalitu univerzít na Slovensku“. No príspevok to bol rozhodne zaujímavý, teda v niektorých bodoch. A tak sme sa dozvedeli že Slovensko na tom nieje najlepšie čo sa vedy týka. Aj keď osobne považujem za scestne porovnávať Slovensku vedu s vedou v USA. Predsa len u nás sa vydávajú úplne iné peniaze na vedu a úplné iným spôsobom. Navyše ako na záver správne prednášajúci poznamenal, u nás sa robila 45 rokov veda na základe marxistických myšlienok. Jediný problém bol v tom že asi polovička zúčastnených sú komunistický docenti a inžinieri. Samozrejme že sa im to nepáčilo a nemajú ho v láske za to. Predsa len povedzte niekomu že jeho 30 ročná práca bola zbytočná a o ničom.

Rozhodne je pekne ak vieme že Slovensko bude zanedlho na cele v tabuľke „podiel vysokoškolskí vzdelaných ľudí na veľkosť populácie“. Predsa len na Slovensku ročne vyjde z vysokých škoľ asi 80 000 študentov s titulmi, Ing., Mrg., Bc. atd. Tým pádom je nám jasne aká je asi kvalita vzdelania a množstvo vedomostí ktoré sa dajú uplatniť v praxi.. Ďalší podobný príklad je priamo od nás, v priemere nám vychádza 35 študentov na jedného pedagóga, u povinných predmetov sú tieto priemery ešte vyššie, je to približne 3 krúžky na pedagóga, čiže 60-75 študentov. Takýto počet proste nedovoľuje poskytnúť študentom kvalitne spracovane učivo, vysvetlenia princípov, o konzultáciách ani nehovorím. A podobných príkladov by sa našlo veľa. Všetci sú si toho vedomý, všetci o tom hovoria ale nič sa nerieši. Prečo? Nuž preto že riešenie by znamenalo zvýšiť kritériá na prijatie, tým by poklesol počet študentov na pedagóga. Pokles študentov by znamenal pokles peňazí pre školu, keď že tie sa prideľujú podľa počtu duší (aby som použil ruskí výraz). Lenže zároveň by boli všetci prebytočný a nepohodlní vyhodený. Viete si predstaviť uplatnenie 60 ročného docenta niekde inde ako na vysokej škole?

A teraz si zoberte aký kvalitný výskum sú schopný takýto ľudia vykonať. Ja osobne si myslím že asi v polovičke prípadov by to nestalo ani za fajku dymu.

A tak zostáva všetko pri prednáškach a seminároch na túto tému. Ostatne aj takýto výskum o kvalite výskumu vám niečo vynesie.

Celé to bolo pekné a v mnohom aj pravdivé ale neefektívne. Nikto z tých ktorí to môžu ovplyvniť sa seminára neúčastnili.

Jediné čo som nepochopil je, čo som si mal z toho seminára pre svoju prácu odniesť ja. Ako mi to pomôže v mojej práci? Ako to zefektívni moju prácu? Uľahčí alebo zlepší? A čo by si z takého seminára odniesol Jan Tleskač?