streda, februára 14, 2007

Univerzity a .....

Dlho sme sa nevideli, či skôr ste dlho nemuseli čítať moje výplody. Dúfam že ste si poriadne oddýchli preto že začíname.
Dôvodom mojej dlhej odmlky bola hlavne zmena zamestnávateľa a stým spojené zaučovanie a školenia atd.

Teraz som sa už trochu rozkukal a môžem porovnať obe Univerzity.

Študenti a Univerzity.
Na SPU boli študenti disciplinovanejší, slušnejší a priebojnejší. Nebáli sa ísť za dekanom alebo rektorom domáhať sa svojich práv.
Študenti UKF sú menej disciplinovaní a nepočúvajú čo im hovoríte. Obvykle sa nepokúšajú domáhať svojich práv a radšej držia hubu a krok, len aby doštudovali. Na druhej strane, mam pocit že študenti sú tu o kúsok inteligentnejší . Samozrejme sú tu aj taký čo patria do škatuľky "špalok na rúbanie dreva", ale sú to skôr výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Zamestnanci a Univerzity.
Tu je porovnanie trochu ťažšie ale dúfam že sa JFK neurazí keď pozmením citát z jeho inauguračnej reči. Zamestnanci sa delia v podstate na dve skupiny " Tých ktorých zaujíma čo môžu spraviť pre Univerzitu a tých ktorých zaujíma čo môže Univerzita spraviť pre nich.". Obidve skupiny sú samozrejme zastúpene na oboch Univerzitách,
rozdielny je len pomer. Na SPU tých Prvých nájdete niekoľko ale zaniknú v tej kope Druhých. Na UKF je ten pomer predsa len viac vyrovnaní, tak pol na pol. Dosť bežne narazíte na jedných aj druhých.

Univerzity a Študenti.
Musím povedať že na SPU bol oveľa väčší záujem Univerzity o študentov. A hlavne o to aby ich štúdium prebehlo hladko, bez problémov ahlavne bez sťažovania študentov. Žiadne zmeny rozvrhu týždeň pred vyučovaným a v priebehu semestra. Žiadne oneskorené zverejňovanie výsledkov. Ak mali študenti sťažnosť, rektor aj dekani si vedeli nájsť čas a vypočuť si ich (keď už nič viac). Tu na UKF sú študenti niečo ako prívesok. Väčšina dekanov a rektor na nich nemajú čas. Tak isto prorektori a niekoľko prodekanov. Z rozvrhom sa tu hrá šachová partia na svetovej úrovni. Oneskorené zverejňovanie výsledkov je celkom bežná prax. Síce sa to stihne do konca skúškového, ale len s odretými ušami a vždy vám zostane niekoľko ľudí čo to nestihnú. Čo je ešte horšie, medzi tými ľuďmi sú aj niektorý dekani a prodekani. Pre obidve Univerzity sú študenti v prvom rade šek do štátnej pokladne a nie ľudia z ktorých treba vykresať to najlepšie.

Univerzity a Zamestnanci.
Tu je situácia opačná. Áno sú aj tu rozdiely ale väčšinou len platové. Rozdiel medzi technikmi a pedagógmi je tu takmer zanedbateľní. Nájdu sa aj tu prof. Doc. .... PhD. ktorý sa predvádzajú aký sú dôležití ale to sú len výnimky na rozdiel od SPU. Ešte viac je to vidieť na kontrole dochádzky. Tu na sme kontrolovaní rovnako všetci. Od upratovačiek po profesora. Na SPU prešli pedagógom také nezmyselné ospravedlnenia ako "Práca doma" (zapísané v knihe dochádzky). Dalo by sa povedať že na SPU v určitom zmysle panoval tvrdý diktátorský režim. Človek potreboval priepustku aj na presun na dva kilometre vzdialené pracovisko. Tu sa s priepustkami moc nehrajú. Určite nie pokiaľ si robíte svoju robotu.
Platové rozdiely boli tak isto oveľa väčšie na SPU. Ľudia boli hodnotení podľa počtu titulov a osobných sympatií, nie za odvedenú prácu.

Takže to je moje malé subjektívne porovnanie dvoch Univerzít z pohľadu zamestnanca. Závery nechám na vás, nechce sa mi diskutovať. Takto si každí spravíme tie svoje a budeme spokojní.

P.S.: predsa len jedna položka ma napadla.

Kolektív
Na SPU ste potrebovali veľké šťastie aby ste nastúpili na pracovisko kde bol dobrý kolektív. Nevraživosť, neznášanlivosť a závisť tam boli oveľa viac na očiach, narazili ste na ne skoro všade. Samozrejme aj tu sú podobné veci vidieť a najlepšie asi na (ne)komunikácii fakúlt, ale celkovo sa tu ľudia k sebe správajú oveľa lepšie. Možno to u niektorých hraničí s pokrytectvom, ale človeku sa lepšie pracuje v kolektíve snažiacom sa o spoluprácu a nie v kolektíve kde každý zbrojí proti každému.
TOPlist