Rozhovor zo Suchotkynom.

Čas: sobota ráno 7 hodín aj nejaké minúty

Miesto: moja izba.

Ranné mrákoty, sucho v ústach , zlepené oči a v hlave pomali sa rozbiehajúci kolotoč bolestivých otázok. Kto si , kde si a čo sa to včera dialo? Zrazu počujem:

„Vstávaj musíme sa porozprávať“.

Čo? Rozprávať? S kým? Kde?

„Mohol by si ma už láskavo vnímať? Zbytočne ti budem niečo hovoriť keď nevnímaš“

A koho mám vnímať?

„No pozri sa mňa predsa. Bolí ta hlava a nevieš sa sústrediť?“

„Kto si? Hej bolí ako koňa prečo?“

„No chcel som ti poradiť ako sa s tou bolesťou vysporiadať ale ak chceš radšej pretrpieť celí deň prosím uži si.“

„Nie len mi to povedz, snáď si to zapamätám“

„Tak sa konečne preber a nebude to snáď“

„OK už ta vnímam, tak čo si chcel?“

„No veď vieš dobru radu. Klin sa klinom vybíja.“

„Čože? A tomu mám ako rozumieť?“

„Bože to si vždy taký prispatý?“

„Obvykle nie len dneska je ťažké ráno.“

„Tomu sa ani nedivím že je ťažké“(zaznie smiech)

„Ti vieš čo sa včera dialo?“

„Hej viem preto som tu“

„Tak mi povedz čo sa stalo.“

„No držal si sa do takej jedenástej celkom dobre ale potom si chytil slinu a ožral si sa. No a keď že klin sa klinom vybíja tak si daj ešte jednu vodku.“

V tom momente som konečne rozlepil jedno oko a zakalením zrakom sa pokúsil lokalizovať zdroj hlasu. Nikoho nevidím. Do čerta zase som sa ožral a bol tu Suchotkyn. Do čerta aj zo Suchotkynom dal by som si vodku.

Koľkí z vás si pamätajú podobný rozhovor?