Eduard Chmelár: Svet nie je na predaj

Dúfam, že aj napriek častým odmlkám ste nás vy, dvaja-traja čitatelia neopustili, pretože je tu ďalšia známka, že Môže byť môže byť aj naďalej. Dnes by som chcel upriamiť vašu pozornosť na knižku autora, ktorého máme aj medzi odporúčanými linkami a ktorý je príjemným spestrením slovenského intelektuálneho pekla.
Kniha E. Chmelára Svet nie je na predaj vyšla už pred tromi rokmi, no na aktualite jej to vôbec neuberá. Práve naopak. Chmelár sa v nej zamýšľa nad stavom súčasnej spoločnosti a pokúša sa hľadať kurz, ktorým by sa mohla uberať. Nehrá sa v nej na politickú korektnosť, popisuje svet tak, ako ho vidí. Nezdá sa mi, že by svoje videnie ostatným nanucoval, skôr predpokladá dialóg o tom ako to je a ako by to mohlo byť.
Pravda, ako neľavicovo orientovaný čitateľ, som musel predýchať množstvo ostrých formulácií (i tie však chápem ako výzvu diskutovať), napríklad už prvá veta prológu "Žijeme v jednej obrovskej lži, ktorú všetci cítime, no pokrytecky sa tvárime, akoby sme o nej nevedeli." ma dosť vyľakala, obával som sa, či autor následne neskĺzne ku konšpiračným teóriám, no prvý dojem (skoro) nikdy nie je správny. Nie je to jediné radikálne tvrdenie v knihe, no autora by sme výrazne podcenili, keby sme neočakávali, že svoje názory nevysvetlí a nebude sa ich snažiť obhajovať.
V prvých kapitolách (Evolúcia diktatúry, Totalita neoliberalizmu a Dejiny odporu) ponúka vlastné videnie súčasného stavu spoločenského života. Popisuje vývoj manipulačných techník štátu, kritizuje neoliberalistické idey (napr. "zbožštenie" trhu) a popri tom poukazuje na alternatívne formy politickej činnosti, ktorá nespočíva na odovzdaní zodpovednosti nejakej elite, ale v aktívnom politickom živote obyčajného človeka. S mnohými tvrdeniami možno polemizovať a nesúhlasiť, ale to je na knihe to cenné (viď vyššie o dialógu).
Druhá polovica knihy hovorí o riešeniach. Kapitola Bieda politiky nie je ani veľmi kritikou obvyklých politických praktík, ako skôr poukázaním na to, čo robíme zle a ako by to šlo lepšie. Za nosnú časť nielen kapitoly, ale celej práce považujem podkapitoly Hľadanie etiky v sekularizovanom svete, Na ceste k integrálnemu hodnotovému systému a Univerzálnosť novej sprituality. Najdôležitejšou sa mi vidí veta (s.99) "...nepotrebujeme kresťanstvo alebo budhizmus, ale milióny ľudí takých ako bol Ježiš alebo Budha." Okolo významu tejto vety, potreby obrátenia sa človeka k sebe (nie v zmysle egoizmu a egocentrizmu, ale vo význame sebaspoznania, sebauvedomenia a následnej sebaregulácie), sa vlastne celá kniha točí. I v nasledujúcich kapitolách túto myšlienku neustále opakuje. Hoci aj vyzvihuje morálne a sociálne súvislosti inštitucionalizovaných náboženstiev, stále pripomína, že som to ja, jednotlivec, na ktorom záleží, je to zmena mňa samotného, čo ovplyvní zmenu systému, alebo, ak chcete celého ľudského sveta. Dá sa však na niečom takomto budovať spoločnosť?
Asi je zbytočné pripomínať, že nejde o nijako novú myšlienku (už grécki sofisti upozorňovali na dôležitosť sebapoznania a jednotlivca). To však nedáva na horeuvedenú otázku odpoveď. Chmelár ju vidí v raste občianskych aktivít, najmä komunitného charakteru (kapitola Univerzálna etika prežitia). Nie je však komunita ako komunita a Chmelár upozorňuje, že komunita by mala stavať na zásadách, ktoré uviedol v kapitole o novej spiritualite. Ako rozhodujúci faktor vidí prehodnotenie pojmu vlastníctva - sám preferuje pojem užívanie. Neskĺza do utópie tvrdeniami, že komunita je reálnou alternatívou súčasnej spoločnosti, komunity vidí ako laboratóriá, v ktorých sa testuje iný spôsob spolužitia ľudí, než ten, ktorý poznáme z každodenného života. Tu sa dostáva do názorovej blízkosti Hakima Beya, hoci nezdieľa jeho optimistický pohľad na anarchiu. Iba upozorňuje na nevyhnutnosť zmien v myslení. Nie aby sme sa nestali batériami napájajúcimi matrix - lebo tými už sme - ale aby sme nimi nemuseli byť. A ešte záverečná citácia na záver: "Nehľadajme ospravedlnenie ale východisko. Dejiny totiž nevytvára náhoda. Dejiny vytvára voľba."
A ešte: Chmelár, E.:Svet nie je na predaj. Eko-konzult, Bratislava 2003.